
Rudolfa Dobiáša ako osemnásťročného študenta nespravodlivo obvinili z protištátnej činnosti. Odsúdili ho a väznili v Jáchymove, po ôsmich rokoch ho na základe amnestie prepustili na slobodu. Jeho príbeh autora, ktorého nádejné literárne začiatky násilne prerušil politický proces a následné väznenie, nie je ojedinelý. Dobiášov postoj a literárne aktivity sú však výnimočné v tom, že po svojom návrate do literárneho života po roku 1989 sa neupriamuje len na vlastnú tvorbu, ale „vynáša na svetlo dňa“ príbehy ľudí, ktoré podobne ako jeho poznačila temná doba.
Autorov ľudský postoj najvýstižnejšie vyjadruje jeho krédo: „Nech prídu chvíle akokoľvek ťažké, vždy iba jedno na pamäti maj: zúfalstvo – cesta ku porážke.“
Ku knihe je priložené CD, na ktorom Rudolf Dobiáš číta z vlastnej tvorby.