O unikátne diela zo svojej zbierky sa vášnivý zberateľ nedelí s verejnosťou iba na výstavách. Milovníci výtvarného umenia rovnako vysoko hodnotia aj jeho knihy o umení. Dosiaľ ich vydal 18 a každú uviedli do života na niektorej z takmer štyroch desiatok výstav diel z Melicherčíkovej zbierky.
Zatiaľ posledná výpravná kniha z pera rešpektovaného zberateľa má názov Načeradský v Danubiane. Na dvesto ôsmich stranách sa vracia k rozsiahlej vlaňajšej výstave diel uznávaného českého figuralistu Jiřího Načeradského. Je to už druhá výpravná publikácia venovaná Načeradskému. Prvá vyšla v roku 2013 a Melicherčík za ňu získal cenu v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska. Toto ocenenie autor získal už aj predtým, za knihy o africkom umení Tvar ducha a za dnes už klasiku Galanda a galandovci.
Aj druhá kniha o Načeradskom mala byť pôvodne hravou a veselou spomienkou na pestrú, vášnivú a bujarú maliarovu tvorbu plnú chutí života. Smrť však bola silnejšia. Načeradský umrel náhle, iba krátko pred vernisážou. Kniha tak dostala celkom iný charakter. Vyžaruje z nej pokora, úcta, obdiv i vďačnosť. A predovšetkým je veľmi osobná, až intímna.
„Práca na prvej knihe bola číra radosť. Aj Načeradského, aj moja. Druhá kniha je vážnejšia. Medzi nimi je smrť. Nová kniha preto nielen dopĺňa prvú, ale možno je aj predčasnou bilanciou mojej Načeradského zbierky,“ uvažuje I. Melicherčík.
V oboch knižkách sa zrkadlí čas, keď Melicherčík Načeradského zbieral. Kým prvá ponúka najmä katalógovú ochutnávku reprodukcií Načeradského obrazov; sebavedomých kontúr, hravých tvarov, prekvapujúcich spojení, vtipných i provokujúcich kompozícií, bleskových ťahov štetcom či svietivých farieb, druhá je uznanlivým návratom do výstavných priestorov Danubiany. Načeradského divoké a pažravé ženy-modlivky či bizarné ušatky sú už na fotografiách pokojné, skrotené v rámoch a medzi stenami galérie.
Graficky precízna a minimalisticky elegantná publikácia je rozdelená na niekoľko častí: fotografie obrazov z výstavy; vernisáž; reprodukcie 39 obrazov, ktoré mali v Danubiane premiéru a zberateľ ich získal až po vydaní prvej knihy; fotografické spomienky na päť výstav, ktoré Melicherčík Načeradskému zorganizoval na Slovensku, a reprodukcie výstrižkov z novín a časopisov o Melicherčíkovej zbierke Načeradského diel. Dokumentárne nesmierne hodnotná je posledná, najútlejšia časť knižky. Obsahuje sériu doteraz nikde nepublikovaných „zabudnutých“ fotografií, ktoré sa našli po Načeradského smrti pri sťahovaní obrazov z jeho ateliérov. Tento vzácny a zaujímavý dokument z maliarovho života je najmarkantnejším dôkazom pedantnej práce Melicherčíka pri tvorbe kníh. Zavše sa aj takto prejavujú železné návyky bývalého špičkového agentúrneho žurnalistu – mať zakaždým niečo nové a byť prvý.
Napokon, 70-ročný Melicherčík nebrzdí, stále je očividne rovnako nesmierne náročný a prísny aj na seba ako na svoju zbierku. „Ernest Zmeták, guru slovenských zberateľov umenia, ma naučil, že kvalitná zbierka vznikne len vtedy, ak ju zberateľ nikdy neprestane cizelovať a brúsiť ako diamant, pridávať kľúčovejšie diela a odoberať tie menej dôležité.“
Azda aj preto je i sám zberateľ ustavične v pohybe. „Ak prežijem budúci rok, bude to zázrak,“ vzdychol si na konci vlaňajška. V januári ho čakala operácia, vo februári príprava a otvorenie výstavy diel Martina Jonáša, 29. marca vernisáž výstavy Kabinet Jana Švankmajera v Danubiane… Ďalšiu, pôvodne na jar naplánovanú výstavu diel Jiřího Načeradského s názvom Rebel, Tatranská galéria v Poprade medzitým presunula na august. Našťastie, Melicherčík totiž medzitým finišuje aj na novej knihe. Sny Emerika Feješa plánuje vydať v apríli. Nuž a jej uvedenie do života, ako to už u Melicherčíka býva, spojí určite opäť s výstavou…