Foto: Kalligram
Zatiaľ čo v predchádzajúcich štúdiách sa pozornosť sústreďovala na tie premeny, akými sa v urbánnom prostredí menil priestor a v súvislosti s tým aj priestorové vnímanie, teraz sa do popredia dostávajú premeny času a ich antoropologické predpoklady. Mestského človeka, mešťana utvára práve tak priestorová štruktúra jeho prostredia, ako aj zvláštna synchronizácia, ku ktorej tu dochádza.
Monografia skúma premeny temoporalít, ktorými naša kultúra prešla od klasického obdobia až po súčasnosť. Svedectvom týchto premien sú tak literárne a výtvarné diela, ako aj filozofické koncepcie. V oboch sa prejavuje úsilie prekročiť danosti miesta a o bezprostrednej prítomnosti uvažovať v širších časových perspektívach. V poslednej časti monografie tieto reflexie času, ako je prežívaný v modernej urbánnej spoločnosti, prejdú k problematike rytmu.
