Keď sa objavil Jo Nesbø v priestoroch Martinusu, fanúšikovia ho privítali obrovským potleskom a bolo vidieť, že ho veľkosť publika – na besedu prišlo 500 prevažne mladých ľudí – prekvapila. „Som tu len 24 hodín a užívam si každú jednu,“ uviedol po príchode na pódium spisovateľ, ktorého v kníhkupectve privítala aj nórska veľvyslankyňa na Slovensku Inga Magistad.
Beseda prebiehala v priateľskom duchu, zdalo sa, že aj samotný spisovateľ bol uvoľnený a zabával publikum svojimi príbehmi. Napokon aj prezradil, že už od detstva bol v rodine rozprávačom strašidelných príhod. Čaro rozprávania vtedy spočívalo vo výraze jeho tváre – bolo vidieť, že najviac sa bojí svojich príbehov on sám. Spisovateľ priznal aj to, že mu ženy často hovoria „milujem ťa“ a on im vysvetľuje, že nemilujú jeho, ale detektíva Harryho.
Výborná organizácia kníhkupectva Martinus a skvelá atmosféra, ktorú všímaví a Nesbøvých románov znalí návštevníci besedy vytvorili, sa podpísali pod nezabudnuteľným večer s autorom krutých detektívok.
5 vecí, ktoré ste o Nesbøvi nevedeli
Jeho knihy vyšli v rovnakom poradí ako ich písal jedine v Nórsku. Keď vydavateľstvo Ikar prinieslo na slovenský knižný trh prvé tri Nesbøve knihy, čitatelia ich prijali veľmi vlažne. Úspech sa dostavil až pri vydaní kníh Spasiteľ a na Slovensku jeho najúspešnejšej knihy Snehuliak.
Skúsenosti ako vykresliť vlastnosti detektíva Harryho Holea naberal Nesbø ako pozorovateľ na stretnutiach anonymných alkoholikov, kde bol taký presvedčivý, že mu nechceli veriť, že nie je tiež alkoholik. Nesbø však len odpozoroval správanie alkoholikov. Napokon uviedol, že o rôznych závislostiach, ako člen rockovej kapely, vie dosť.
Foto: SITA, Robert Tappert
Prvé dve knihy Netopierí muž a Šváby sú podľa autora niečím podobným, ako keď sa gitarista rozohráva. Pre Nesbøa povestné autenticky vykreslené násilie sa objavuje výraznejšie až pri jeho tretej knihe Zrada. Pri jej písaní sa cítil ako dirigent orchestra, ktorý sa rozohral natoľko, že pri knihe Pancierové srdce nadobudol pocit, že to s násilím trochu prehnal a s odstupom času by niektoré scény vynechal.
V nórskom Oslo vymysleli atrakciu pre turistov a sprevádzajú ich po stopách Harryho Holea. Nesbø s týmito prehliadkami nemá nič spoločné, ani sa na nich nezúčastňuje. Raz ho však zobral zahraničný novinár k Holeho bytu, ktorý vo svojich knihách Nesbø umiestnil na adresu oproti bytu, kde dlho žil. Na zvončeku bolo meno Harry Hole. Keď zazvonil, vyklonil sa muž a povedal Harry nie je doma, čo Nesbø s humorom považuje za absolútne bizarné.
Polícia nebola jeho posledným románom s problémovým detektívom. Príbehy Harryho Holea budú pokračovať. Nesbø má premyslený koncept, akým spôsobom sa bude jeho život uberať. Neprezradil, koľko kníh ešte s Harrym napíše, no ak sa to raz skončí, detektív už nikdy nevstane z mŕtvych.
