Vo svojej knižke dáva nahliadnuť do ťažko pochopiteľnej mysle, ktorú naprogramoval autizmus. Vysvetľuje záhadné správanie autistov, prezrádza, ako vnímajú čas, život, krásu a prírodu. Svoje rozprávanie končí prekrásnou poviedkou Som stále tu, ktorá dokazuje, že autistom nechýba humor, fantázia ani empatia.
Po prečítaní tejto knižky možno pochopiť, že život s normálnymi ľuďmi je pre autistu nekonečne namáhavý. Aj vy ste už stretli čudáka, ktorý sa vám pri rozhovore nepozeral do očí, mlčal ako zarezaný alebo, naopak, stále si húdol svoje? Možno ste ho neskôr pristihli, ako sa osamote smeje, šibrinkuje si prstami pred očami alebo nadšene poskakuje. Ten čudák bol pravdepodobne autista.
Naoki Higašida (1992) svojím rozprávaním vytvoril nielen cennú príručku pre rodinných príslušníkov, učiteľov a opatrovateľov, ale prispel k búraniu barikád medzi zdanlivo antagonistickými svetmi – svetom „normálnosti“ a svetom „inakosti“. Oba však majú rovnaké právo na existenciu. Tatran
