Foto: Slovart
Osudný Fabritiusov obraz
„Keď som ho videla prvýkrát, silno na mňa zapôsobil. Malý vtáčik, taký statočný a vznešený, a potom som uvidela tú strašnú malú retiazku. Verím, že vtáčik v reťazi bol myslený ako metafora dychu v ľudskom tele. Naše telo je tou retiazkou, miestom, ku ktorému sme pripútaní. To je paradox nášho bytia. Sme okrídlené stvorenia, ale sme uväznení,“ povedala spisovateľka Donna Tartt v rozhovore pre britský Telegraph o svojom prvom kontakte s obrazom Carela Fabritiusa Stehlík z roku 1654, ktorý sa stal pre Tartt inšpiráciou.
Kniha rozpráva príbeh trinásťročného Theodora Deckera, ktorý žije so svojou mamou. Keď navštívia v múzeu výstavu Portréty a zátišia: Severskí majstri zlatého veku, v jedinom momente sa Theovi zmení život – teroristický útok, smrť, Stehlík a zmätok. Prezrádzanie ďalších aj búrlivých udalostí a okolností príbehu tejto pozoruhodnej knihy by mohlo obrať čitateľa o prekvapenie a pasiu z postupného vývoja.
Autorka na pozadí dynamického príbehu ponúka filozofické úvahy o cieli nášho bytia, tenkej čiare medzi dobrom a zlom a kladie si existencionálne otázky. Stehlík vytvára okolo čitateľa bublinu, v ktorej je len on a kniha, taká fascinujúca vo svojich detailoch aj v schopnosti opísať situáciu, stav ľudskej mysle a postavy hodnoverne s vôňou a s emóciami.
„Hoci bol v reči a v gestách elegantný a úsporný a na svoj vek nosil oblek módneho strihu, jeho správanie mi pripomenulo rybu fugu – alebo komiksového siláka či postavičku kanadského jazdného poliša, nafúknutú pumpou na bicykel: jamka na brade, nos ako uhorka, napäto stisnuté pery uprostred tváre, ktorá žiarila ružovým odtieňom tučnoty, zápalu a vysokého krvného tlaku.“
Majstrovské dielo
Kniha vyniká nadhľadom a miestami ostrým zmyslom pre humor. Emocionálne vypäté situácie, keď sa čitateľ presvedčí, že aj kniha môže bolieť, striedajú vtipné dialógy a úvahy hlavného hrdinu. „Lenže ich rodičia nie sú chudáci. Villiersovho otca som videl na obálke Economistu. Hej, lenže rozumu majú asi toľko ako priemerné čalúnenie na pohovke. Sabine sa ledva premotá od rána do večera. Keby jej rodina nemala prachy a Sabine by sa musela starať o seba, tak by musela robiť, čo ja viem, prostitútku. A Longstreet… ten by mohol rovno zaliezť do kúta a skapať. Ako škrečok, ktorého domáci zabudnú nakŕmiť.“
Stephen King označil knihu za literárny skvost, Washington Post napísal: úchvatné majstrovské dielo a New York Times ju nazval skvelým dickensovským románom, ktorý značný rozprávačský talent autorky pretavil do nádherného symfonického celku. Niektorých kritikov pobúrilo, keď Tartt dostala Pulitzerovu cenu, s odôvodnením, že sa obávajú infantilizácie literatúry.
Tieto pocity nemá prekladateľ Vladislav Gális. „Keď som knihu dostal do rúk, tak som sa najprv zľakol, či autorka zvládne obrovský formát, či kniha nebude nudná, aj vzhľadom na to, že jednou z tém sú aj umelecké diela, či to neskĺzne do intelektuálnej esejistiky, ale musím povedať, že som bol príjemne prekvapený. Je to dobré dielo. Je vtipné, napínavé a obsahuje určitý hlbší podtón. Kniha tvorí pozoruhodne súdržný celok,“ povedal o Stehlíkovi prekladateľ.
Stehlík je knihou, ktorá čitateľa prestrelí ako šíp a zasiahne ho na najcitlivejších miestach, necháva ho krvácať a demonštruje relatívnosť definitívneho. Majstrovstvo a neodolateľný zjav Fabritiovho obrazu opísala Tartt tak dokonale, že do manhattanského múzea Frick Collection začali prichádzať húfy ľudí s cieľom vidieť krásu drobného vtáčika naživo. Rovnako ako tento slávny obraz aj kniha Donny Tartt je klenotom, ku ktorému sa čitateľ bude chcieť vrátiť.
Hodnotenie Pravdy:
5 hviezdičiek z 5
Donna Tartt: Stehlík, Slovart, 2015 / preklad: Marína a Vladislav Gálisovci
