Peter May sa pohráva s dokonalou vraždou

Na začiatku príbehu je dokonalá vražda uznávaného filmového kritika Jacquesa Gaillarda pochádzajúceho práve z akademického prostredia výnimočných. Škótsky spisovateľ Peter May sa dostáva medzi francúzsku intelektuálnu smotánku v kriminálnom románe Výnimoční ľudia, ktorý vyšiel v slovenskom preklade Milana Kopeckého v nakladateľstve Plus.

V katakombách

Román Výnimoční ľudia je prvým kúskom zo série kníh o kriminalistovi Enzovi Macleodovi. Priezvisko hlavného hrdinu sa zhoduje s menom Mayovej ďalšej hlavnej postavy Fina Macleoda z románu Čierny dom. Táto zhoda vznikla náhodou, keď spisovateľ najprv stvoril Fina Macleoda, ale vydavatelia vtedy odmietli knihu Čierny dom vydať. Autor si preto myslel, že Fin už neuzrie svetlo sveta a rozhodol sa priezvisko zopakovať vo svojej ďalšej knihe. Napokon sa však do tlače dostal aj Čierny dom, a tak majú hlavní hrdinovia zhodné priezviská. Vo väčšine krajín túto anomáliu vydavatelia rešpektujú. Napríklad v Nemecku sa však rozhodli Enza Macleoda radšej premenovať na Enza Mackaya.

„Obyčajní ľudia musia žiť v poslušnosti a nemajú právo prestupovať zákon, lebo sú predsa obyčajní. A výnimoční majú právo páchať akýkoľvek zločin a akokoľvek prestupovať zákon práve zato, že nie sú obyčajní,“ cituje slová Dostojevského z románu Zločin a trest na začiatku svojej knihy Peter May. Stávka medzi priateľmi zavedie bývalého škótskeho kriminalistu Enza Macleoda, žijúceho vo Francúzsku, k desať rokov starému prípadu zmiznutia Jacquesa Gaillarda. Ide v podstate o dokonalú vraždu – žiadne telo, žiadne dôkazy, len záhadné zmiznutie filmového kritika. Útroby tajomných parížskych katakomb však odhalia indície, ktoré sú dôkazom o Gaillardovej brutálnej vražde. Nové technológie uľahčujú pátranie, Enzo však naráža na odpor. Vo vyšetrovaní odhodlanému a tvrdohlavému kriminalistovi bránia mocné politické vplyvy.

Mysteriózne puzzle

Foto: PLUS

Peter May: Výnimoční ľudia Peter May: Výnimoční ľudia

Peter May sa zameriava na prípad bez ďalších odbočení. Mozaiku indícií, s odkazmi do dávnej francúzskej histórie, sa pokúša rozlúštiť spolu s kriminalistom aj čitateľ, no zostáva skôr v úlohe pozorovateľa, ktorý sa necháva viesť Enzovou intuíciou. Autor sa zameriava na ľahko prehliadnuteľné detaily, miestami systematicky tápa v historických súvislostiach, ktorých prepojenia sú niekedy len výsledkom náhody, čo uberá dielu na dôveryhodnosti, no stále sa mu darí uchovať čitateľovu pozornosť. Udržuje ho v nevedomosti a v napätí, ponúka mu fakty, ku ktorým však potrebuje autorovo vysvetlenie. A predsa len May neodolal pokušeniu nechať čitateľa vyniknúť a ponúka mu možnosť odhaliť vraha skôr, čo môže niekto vnímať ako nedokonalosť, no v spleti historických faktov je to napokon osviežujúci pocit a mysteriózna atmosféra púta jeho čitateľskú zvedavosť až do konca.

Výnimoční ľudia Petra Maya sú zároveň kritikou skorumpovanej spoločnosti, kde vládne politická sila, konexie a pravda sa ukazuje ako bábka v rukách mocných. Práve vedomie dokonalosti však môže byť zraniteľným miestom a dôkazom nedokonalosti človeka.