V knihe autorka tiež odhaľuje, že zakladateľ IKEA Ingvard Kamprad bol členom švédskej nacistickej strany SSS.
Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku 30. rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek „rasovo cudzích“ utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu, uvádza sa vo vydavateľskej anotácii.
Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Asbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval. Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. Je to tiež kniha o súčasnosti, keďže „poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami – drámu utečencov v súčasnom svete“. Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem „horšej rasy“ nahradila „cudzia kultúra“.
Spisovateľka a novinárka Elisabeth Asbrink Jakobsen (1965) pracuje vo švédskej verejnoprávnej televízii SVT ako editorka a producentka investigatívnych reportáží. Jej tretia kniha – A vo Viedenskom lese stále stoja stromy – vyšla v origináli pod názvom Och i Wienerwald står träden kvar, Inbunden 2011. Preklad Alexandra Debnárová.
Absynt