Heinrich Heine (1797–1856), syn židovského obchodníka a popredný nemecký básnik romantik, je za hranicami Nemecka zrejme najznámejší ako autor veršov, zhudobnených v hudobnej forme „lieder“ skladateľmi ako Robert Schumann čí Franz Schubert. Jeho neskoršie básne sa vyznačovali prenikavými satirickým vtipom a iróniou. Je považovaný sa predstaviteľa hnutia dobovej revolty Mladé Nemecko. Radikálne politické názory, ktoré Heine kládol na papier, viedli k boju s úradnou cenzúrou, napokon poslednú časť svojho života strávil v Paríži.
„Heine je najzábavnejší nemecký klasik. Má prednosti geniálneho novinára a všetky cnosti nasrdeného humoristu. Je to veľký lyrik. S celým rozprávkovým leskom a snovým životom romantiky zostal najvtipnejším realistom nemeckej literatúry,“ napísal o ňom rakúsky spisovateľ a esejista Hermann Kersten.
Básne vybral a preložil Ladislav Šimon.
Literárna nadácia Studňa
