Rozprávky Zamagurčanov sú úzko späté s vrchárskou pastierskou kultúrou drsného, ale zároveň poetického sveta. Človek v ňom si vážil prírodu, pretože si omnoho bytostnejšie ako dnes uvedomoval svoje korene, cítil sa byť jej súčasťou.
Etnograf Viktor Majerik (1930–2004), ktorý prišiel na Zamagurie ako mladý učiteľ na umiestnenku, po večeroch tieto „godky“ ako ich nazývajú samotní Zamagurčania, zapisoval a neskôr aj nahrával… Zapísal ich tak, ako mu ich rozprávali rozprávači z jednotlivých zamagurských dedín.
Väčšina rozprávkarov už dnes nežije, ale práve vďaka nim ako aj vďaka obom autorom zamagurské rozprávky žijú ďalej, pretože sa ich podarilo včas zachytiť a následne literárne upraviť, čo urobil spisovateľ Peter Glocko (1946) – a tak zachrániť pred zabudnutím. Ilustroval Martin Kellenberger.
Goralinga
