Pred výkladmi a suvenírmi pouličných predavačov. Alebo po cestičkách francúzskych i anglických záhrad. Alebo keď len prechádza zo spálne do kuchyne. Jasne si uvedomuje, že cíti. Jasne cíti, že necíti.
Foto: Drewo a srd/Vlna
Nevie síce, ako má človek správne cítiť, pociťovať, preciťovať, vyciťovať, no cíti, že s jeho cítením. Niečo nie je celkom v poriadku. Nie takto by chcel cítiť. Ale možno inak sa nedá a aj iní cítia takto; takéto cítenie nazývajú ľudským cítením. Román možno v primárnej rovine chápať ako prienik do každodenného života jedného juhoamerického mesta. Ako však takmer v každom literárnom diele, aj tu sú reálie modifikované, štylizované a slúžia len ako rámec oveľa širšej, univerzálnejšej metafory. Kulisa „tretieho sveta“ slúži ako zosilňujúci prvok pri vykresľovaní rôznych podôb zlyhávajúcej civilizácie, či už v rovine sociálnej, intímnej, technologickej a politickej. Kontrast medzi tropickým prostredím prekypujúcim farbami, tvarmi, chuťami a vôňami a medzi úporným bojom jednotlivcov proti prírodným živlom i byrokratickej mašinérii, vytvára pestrú a dramatickú zmes. Spisovateľ, publicista a prekladateľ Peter Macsovszky (1966) píše a publikuje v slovenčine i maďarčine.
Drewo a srd
