Rovnaký osud postihol aj jeho manželku Zoru Jesenskú, ktorej smrť 21. decembra 1972 a nasledujúcich sedem dní predstavujú časový rámec aj hlavnú tému knižky. Jesenská, priekopníčka moderného slovenského literárneho prekladu, mala záber od Shakespeara až po Dostojevského. Jej najslávnejší titul, Pasternakov Doktor Živago, sa stal kultom a konšpiračné vydanie v malej východoeurópskej krajine medzinárodným politickým škandálom.
Jesenskej smrť spustila v Roznerovi fascinujúci spomienkový prúd vedomia, ktorý zahrnul ich manželstvo, ale aj autorovo detstvo, tvorivú kariéru, politické zápasy, ako aj boj s alkoholizmom či hlboké pochybnosti o zmysle vlastnej práce i života. Retrospektívu striedajú praktické prípravy na pohreb v Martine, ktoré sa menia na akési pochovávanie zúčastnených zaživa.
Šesťdesiatničku Zoru Jesenskú v roku 1969 po legendárnom hokejovom víťazstve Československa nad Sovietskym zväzom na ulici zmlátila polícia. Jej kritický článok o násilí voči nevinným zneužil režim na brutálnu propagandu. V novinách na ňu nakydali najnechutnejšie vulgarizmy. Ani po smrti jej Štátna bezpečnosť nedala pokoj: šikanovaním zakazovala priaznivcom účasť na pohrebe, uzavrela viacero príjazdových ulíc a trestala tých, čo neposlúchli.
„Do všetkého sa musíte miešať, vy kurvy,“ píše Rozner, ktorý pravdivo a nemilosrdne účtuje s krajinou a režimom. Rovnako odmietal antisemitizmus a protimaďarský šovinizmus, vtedy, žiaľ, medzi intelektuálmi na Slovensku bežné prejavy. Jeho poznámky o konformizme hercov Národného divadla by sa dali citovať aj dnes. Seba ani ostatných neskrýva za vymyslené literárne postavy, ale používa zásadne skutočné mená, čo obraz o mnohých príslušníkoch takzvanej elity obracia naruby.
Mnohovrstevný, temný, šokujúci, mimoriadny román!
Ján Rozner: Sedem dní do pohrebu, Marenčin PT
