Sedem otázok o literatúre pre Haugovú a Farkašovú

11.04.2010 17:00
Etela Farkašová
Etela Farkašová Autor:

Dvom spisovateľkám práve vyšli nové knihy Zrkadlo dovnútra Mily Haugovej a Čas na ticho Etely Farkašovej. Ich texty sú si niečím podobné a blízke sú si obe aj ľudsky.

Mila Haugová: Vidí ma presným okom

Ako sa prejavuje literárne priateľstvo?
Existovať môže dokonca pocit priateľstva aj k tomu, koho osobne nepoznáte a poznáte iba jeho dielo. Málokedy sa však stane, že si vytvoríte literárne priateľstvo k niekomu, kto vám nie je sympatický aj ako človek.

Kedy ste spoznali Etelu Farkašovú?
Spoznali sme sa pracovne, keď som robila v redakcii Romboidu. Nesmierne ma zaujal spôsob jej písania, ktorý bol vždy veľmi dobrý.

Čo je pre vás čítanie? Aj rozkoš?
Možno to niekoho aj prekvapí, ale ja čítam pre rozkoš. Odkedy nepracujem v časopise Romboid, nečítam už nič profesionálne. Som veľmi vďačná za to, že som si ešte uchovala radosť z čítania.

Ako vám padne, keď vás niekto spomenie v knihe, ako to urobila aj Etela Farkašová?
Je to pre mňa vyznamenaním a cťou. Je to ako nájsť niekde niečo, čo som si tam nepoložila. Určite by som sa nepotešila, keby som sa našla v nevhodnom kontexte. Ak ma spomenula, vyjadruje to nielen našu generačnú príbuznosť, ale aj to, že sme si blízke v duchovnej oblasti. Raz som stála na stanici v Leviciach, pozerala som do okna vlaku a tam som uvidela Etelu. Nastúpila som k nej a mali sme nádherný dvojhodinový rozhovor. Vraj práve myslela na to, že som odtiaľ a ja som sa zjavila. Takže – je pre mňa veľmi potešujúce vidieť veľmi presným okom Etely Farkašovej samú seba.

Aké vlastnosti si u priateľa ceníte?
Najviac si cením, ak priateľstvo dlho trvá. Je úžasné, keď nejakému priateľovi nemusíte nič vysvetľovať, lebo tie hlavné body vášho života ovláda. Ďalej si vážim lojálnosť a mlčanlivosť. Vážim si priateľov, ktorí majú zmysel pre humor, lebo ja ho nemám, Rada mám tých, ktorí sú oveľa precíznejší ako ja. U mužov obdivujem vytrvalosť a húževnatosť.

Dávate aj vy do veršov konkrétneho človeka?
Aj v mojich básňach a textoch sa samozrejme objavuje konkrétny človek, ale nie priatelia. Knihu Miznutie anjelov som venovala mojej mŕtvej mame. Mama by možno aj chcela, kým žila, aby som o nej napísala báseň, ale nevedela som to. Môj partner nie je veľmi nadšený, keď ho spomeniem v knižke, dcéry sa zvyknem opýtať, či tam môžem o nej niečo dať. Ona len mykne plecom a povie, keď myslíš.

Obsahuje priateľstvo aj konkurenciu?
Nie. Priatelia, aj tí, ktorých mám, aj tí, ktorí sa venujú literatúre, pre mňa nikdy neboli a nebudú konkurenciou. Vždy to vnímam ako niečo súbežné, ako niečo, čo ja nerobím a robí to napríklad Etela alebo Dana Podracká. A inšpirácia? Vedomá nie, ale určite nejaká podvedomá, nechcená, niekde v tých vrstvách, ktoré v sebe mám, by sa určite našla. Etelke napríklad závidím, že vie filozoficky rozmýšľať. Ja jej to vlastne nezávidím, ale obdivujem to.

Etela Farkašová: Vkĺzla mi do textu

Ako sa prejavuje literárne priateľstvo?
Myslím si, že je to viac ako iba vedomie duchovnej, literárnej či ľudskej príbuznosti medzi autormi či autorkami. Takéto priateľstvo sa môže prejaviť napríklad v tom, že s daným človekom sa rada rozprávam o literatúre alebo rada čítam jeho knižky a teším sa, keď sú dobré.

Kedy ste spoznali Milu Haugovú?
Ako autorku som ju poznala dosť dlho pred naším osobným stretnutím. Keď som ju spoznala, postupne som zisťovala, že u Mily existuje veľká miera zhody medzi tým, ako píše a ako žije, čo mi bolo sympatické…

Čo je pre vás čítanie? Aj rozkoš?
Od detstva som bola zanietená, priam vášnivá čitateľka, u nás v rodine sa to dedí. Ak som v tých prvých obdobiach poznala vášeň a možno aj rozkoš z hltania strán, neskôr som sa v čítaní spomaľovala. Čítam ešte stále hojne, ale je to skôr akési túlanie sa. Som v texte, ak ma zaujme, oveľa intenzívnejšie osobne prítomná, mimovoľne si premietam, ako by som ten text napísala ja sama.

Mila Haugová vyrozprávala váš spoločný zážitok. Uhádnete, ktorý?
Máme pekný zážitok z vlaku: vracala som sa z Košíc z literárneho podujatia, rýchlik cez Považie mi ušiel, viezla som sa okľukou, v Leviciach som sa postavila k oknu vagóna a napadla mi Mila, ako sa trápi kvôli chorej mame, ako sme sa dávno nevideli a vtom som ju zbadala…

Aké vlastnosti si u priateľa ceníte?
Vernosť, spoľahlivosť, ochotu pomôcť v prípade potreby, otvorenosť, dobroprajnosť, spolupatričnosť, neraz potrebnú podporu.

Čo vás viedlo k tomu, že ste spomenuli v knihe Milu Haugovú?
Myslím, že ma neviedlo nič iné, len samo písanie, spontánne mi vkĺzla do textu, písala som o tichu a mlčaní a do mojich úvah sa zrazu vplietli verše, v ktorých Mila tematizuje tie isté fenomény, zdá sa mi, že z veľmi podobného zorného uhla.

Obsahuje priateľstvo aj konkurenciu?
Myslím si, že konkurencia v zmysle tvrdej súťaživosti vôbec nemá v umení miesto, každý a každá píšeme „na svoj obraz“. Nie je mi blízka predstava, že umelecké výkony sú merateľné tak ako napríklad športové. V tvorbe je dôležité to jedinečné, čo do nej každý a každá z nás vnáša zo seba, „spod vlastnej kože“.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku