Dnes mám poslednú schôdzku so psychologičkou. Nesklamala ma. Ako vždy sedela za stolom ako vytesaná z mramoru. Jej neutrálny výraz ma stále fascinuje. Neviem vyčítať z neho vôbec nič. Má dobrý alebo zlý deň? Alebo to psychológovia nerozlišujú? Je nahnevaná alebo sa raduje? Správa sa takto iba ku mne alebo ku všetkým klientom? Prečo neprejaví aspoň nejaké emócie? Nemôžem sa zbaviť dojmu, že ma nemá rada. Musím však uznať, že mi veľmi pomohla.
Počas dvoch mesiacov som ju navštevovala dva razy do týždňa. Spočiatku som takmer celé hodinové sedenie preplakala. Pri každom pokuse začať rozhovor som sa znova a znova pustila do zúfalého plaču. Ona zatiaľ pokojne, bez jediného slovka čakala, nikdy ma nesúrila. Keď som sa rozhodla rozprávať, neprerušovala ma. Rovnako akceptovala moje mlčanie. Niekedy sa mi totiž vôbec nechcelo otvoriť ústa. Veď už som jej povedala všetko, myslela som si. Neviem, ako na iných, ale na mňa jej prístup účinkoval. Doktorka pozrela do svojich záznamov, po chvíli dvihla hlavu a zahľadela sa mi priamo do očí.
„Ako sa dnes máte?“
„Ďakujem, dobre. Vraciam sa do normálu.“
„Som rada, že ste to zvládli. Tak veľa úspechov.“ Vstala od stola a podala mi ruku.
„Máte pre mňa nejaké odporúčania, pani doktorka? Aby sa moje stavy nezopakovali,“ dodala som neisto.
„Odpoveď na túto otázku už hádam poznáte,“ povedala a otvorila dvere ambulancie.
Vyšla som von, zviezla som sa výťahom a vykročila po ulici. Áno, odpoveď už poznám, ale Alexa sa len tak ľahko nezbavím. Sám sa určite nestiahne, to by považoval za prehru. Navyše, ak o tom už porozprával vo firme, bola by to preňho priam smrteľná urážka… Viem, čo treba urobiť. Rozmýšľala som o tom, odkedy som odišla od Petra. Bola som pevne rozhodnutá, že je to jediné riešenie…
Cestou som zavolala Petrovi, či má chvíľu čas. Mal to dosť napäté, tak sme sa dohodli na neskôr. Rozhodla som sa konečne nastúpiť do roboty, tak som sa vybrala do redakcie. Pešo mi to bude trvať sotva polhodinu a čerstvý vzduch mi urobí dobre.
V redakcii to bzučalo. Náhle som si uvedomila, ako mi ruch a zhon strašne chýbali. To napätie, keď hľadáte tému, kým napíšte článok, overujete fakty, skladáte mozaiku… Keď tvoríte čosi nové, čo bude niekto na druhej strane so záujmom čítať, a vy budete vedieť, že vaša práca za to stojí.
„Ninka, no konečne!“ rútil sa mi v ústrety Milan. Úsmev od ucha k uchu. Objal ma, vtisol mi na líce letmý bozk a stihol mi pošepkať, že starý je tu, pozor naňho. Zvítala som sa aj s ďalšími, kolegovia vyzerali úprimne potešení, no nebola som si istá, či to nie je len pretvárka. V jednej chvíli všetci stíchli a začali sa rozliezať. Zvrtla som sa, dva kroky odo mňa stál mohutný, urastený chlap. Značkový oblek, vyleštené topánky, uhladený, jemný úsmev na perách.
„Tak vy ste Nina. Konečne vás spoznávam,“ podával mi ruku.
„Michal Sonka, váš nový šéf.“
Okamžite som si uvedomila, že z neho vyžaruje čosi elektrizujúce. Zacítila som jemnú pánsku vôňu a stisla som ruku so starostlivo upravenými nechtami. Povedala som svoje meno, prižmúrila oči a čakala som, čo bude ďalej. Okolo nás sa to okamžite vyľudnilo.
„Mhm, mama mi vždy vravela, aby som si dával pozor na novinárky, najmä keď sú pekné a ostré ako britva, teda aspoň o vás som to počul.“
„Nuž, tu sa im asi ťažko vyhnete, pán Sonka…Alebo vám mám hovoriť pán šéfredaktor?“
„Nejako si na to nepotrpím, hoci disciplína musí byť. Stačí, keď mi budete hovoriť Michal,“ žiarivo sa usmial.
„Radšej pán Sonka. Predsa len, medzi šéfom a jeho ľuďmi by mal byť určitý odstup,“ odvetila som chladne. Sonka sa mi ani trochu nepáčil. Uznávam, vyzeral dobre, mal čosi ako šarm, ale zároveň som v ňom videla prefíkaného, tvrdého chlapa, ktorý vynikajúco klame telom. Skúmavo si ma prezeral a nesnažil sa to ani zakryť. Drzo, jeden kútik úst zdvihnutý. Mala som pocit, že ma vyzlieka očami.
„Tak už ste si ma prezreli?“ spýtala som sa. Rozhodla som sa hrať rovnako tvrdo, nebudem len nejaká jeho ďalšia pipka v redakcii. Zrejme pochopil náš vzájomný tanček, lebo sa a spokojne uchechtol.
Buless - Nový život bez chlapa
Komplikovaný vzťah, vášnivé erotické hry, šokujúce zvraty, prekvapivá pointa… Moderný, dynamický román zo súčasnosti. Nový život bez chlapa. P. S. Smrť prichádza nečakane…
Vydá 15. augusta Ikar
