Od dedinky vo východných fjordoch až po Keflavík, „najčernejšie miesto na Islande“, kde sú iba „tri svetové strany: vietor, more a večnosť“.
Ari, muž stredného veku, sa po niekoľkoročnej neprítomnosti vracia do rodného Keflavíku, na miesto, ktoré nejaký tamojší papaláš nazval „najčernejším“ – a asi mal pravdu. V Keflavíku má Ari na večer dohodnutú schôdzku s najlepším priateľom z detstva. Očakávané spoločné stretnutie vracia oboch mužov do minulosti, dávnejšej i menej dávnej, vtedy ešte Island žil rybárstvom a súznel s morom…
Rozprávanie o rybách (hoci aj nohy nemajú), rybároch, sieťach života, láske, priateľstve, búrke a Bohu. Román bol nominovaný na Islandskú literárnu cenu (2013) a Cenu Severskej rady za literatúru (2015). V októbri 2015 vyšlo na Islande pokračovanie pod titulom Niečo, čo veľkosťou pripomína vesmír.
Jón Kalman Stefánsson (1963) je islandský spisovateľ, ktorý v mladosti vyskúšal viacero manuálnych zamestnaní na vidieku, istý čas študoval literatúru na Islandskej univerzite a neskôr písal články a recenzie do novín. V islandskom origináli Fiskarnir hafa enga fætur (Bjartur, 2013).
Preložila Zuzana Stankovitsová. Artforum
