Obidva Pasoliniho rané texty sprevádza niekoľko dôležitých informácií, ktoré je dobré poznať už pred ich čítaním. V prvom rade, ani jeden text nevyšiel za Pasoliniho života, ale až v súbornom vydaní jeho literárneho diela po jeho tragickej smrti. Kým však Amado mio sa považuje za uzavretú, hotovú novelu, aj keď jestvuje v niekoľkých variantoch, Nečisté skutky sú textom nedokončeným, textom, ku ktorému sa už autor nechcel vrátiť, ale ani ho nezavrhol. Obidva texty dnes tvoria súčasť Pasoliniho tvorby a dotvárajú svojimi nespochybniteľnými autobiografickými prvkami obraz o Pasolinim – tvorcovi, intelektuálovi, ale aj umelcovi, ktorého tematizácia sexuality – aj tej zakazovanej – bude súčasťou jeho budúceho diela.
Obidva príbehy tematizujú prakticky rovnaký problém – vzťah mladého muža uvedomujúceho si svoju inakosť k svojmu okoliu, najmä k mladým chlapcom. Nečisté skutky nás zavedú do obdobia štyridsiatych rokov, keď mladý muž so svojou matkou utekajú pred vojnovou mašinériou na vidiek. Dobrá rodina a kultúrne zázemie dávajú rodine status istej výnimočnosti, navyše sa rodina rozhodne pomáhať tak, že začne učiť dedinské deti. Rozprávač príbehu, mladý Paolo, má tak priamy kontakt s dospievajúcimi chlapcami, ktorí ho priťahujú, zvádza ich, hrá s nimi dvojzmyselné hry, neraz si transponuje svoje predstavy do ich skutkov, gest a mimiky do svojich erotických fantázií.
Pasolini v žiadnom prípade nie je pornografický, ale obrovské erotické napätie, ktoré je v knihe, horúca živočíšnosť textu, dávajú tušiť veľkú zaujatosť hrdinu/autora témou. Azda čitateľsky najradikálnejšou však nie je tematizáciou lásky mladého učiteľa k sedliackym chlapcom, ale bizarné vojnové obrazy bombardovania a zmaru, ktoré pôsobia v texte akoby mimochodom. Hlavný hrdina sa trápi svojimi láskami k chlapcom a vybuchujúce bomby z náletov spomína len ako drobnú nepríjemnosť, pre ktorú sa nemôže držať s mládencami pod pazuchy na prechádzke v lese. Amado mio je rovnako novielkou o chlapčenskej láske, ale disciplinovanejšou, je dôslednejším prepisom osobných vášní do literárneho textu. Próza pôsobí romanticky, hovorí vlastne o priateľstvách chlapcov, v ktorých je vášeň skrytá, ale prítomná a vyvolávajúca náklonnosť, príťažlivosť, výnimočnosť mládeneckých priateľstiev s homosexuálnym podtónom.
Pasoliniho texty môžu aj dnes pôsobiť provokatívne na čitateľa nepripraveného na mužskú lásku. Na druhej strane, aj tu je vidieť ohromný posun, aký prekonala európska kultúra za ostatné desaťročia, keď sa z tabuizovanej témy homosexuálneho priateľstva stala dnes relatívne normálna, určite nie tabuizovaná téma. Nepochybne na tom majú svoju zásluhu aj intelektuáli – spisovatelia ako práve rebelant Pasolini. Treba veriť, že vydanie prvých dvoch Pasoliniho noviel vo vydavateľstve Kalligram bude pokračovať aj ďalšími textami tohto originálneho filmára a literáta.
