Ernest Miller Hemingway začal pracovať ako reportér už po škole, no prvá svetová vojna ho vytiahla z rodného Oak Parku na front ako šoféra sanitky. Keď ho v roku 1918 zasiahli črepiny z mínometu, vzbudil pozornosť ako prvý zranený Američan na talianskom fronte. Tento zážitok bol inšpiráciou pre jednu z jeho najznámejších kníh Zbohom zbraniam.
Po návrate domov sa už na známe miesta nedokázal pozerať tak ako predtým. Jeho kroky smerovali do Paríža, kde sa v tom čase sústreďovala literárna elita. Netrvalo dlho a Hemingway sa dostal do kruhu umelcov okolo Gertrudy Steinovej. Stáva sa čelným predstaviteľom Stratenej generácie – spisovateľov medzivojnovej literatúry neschopných vrátiť sa po vojne do bežného života. Hemingway toto pomenovanie vložil do úst hlavnej hrdinky svojho prvého románu Slnko aj vychádza.
Bohémsky Paríž a mimoriadne tvorivé obdobie neskôr opísal v knihe Pohyblivý sviatok. „Najlepší spôsob je vždy prestať, keď sa vám darí a keď viete, čo sa stane ďalej. Ak to urobíte pri písaní románu každý deň, nikdy sa nezaseknete,“ radil v autobiografii mladým spisovateľom.
Hemingway rád vyhľadával nebezpečné situácie. Výsledkom jeho africkej expedície neboli len ulovené trofeje, ale aj knihy ako Zelené kopce Afriky či Snehy Kilimandžára. Zo španielskej občianskej vojny, na ktorej sa zúčastnil ako reportér, zase vychádzal pri diele Komu zvonia do hrobu. Aj tu sa naplno prejavuje jeho reportážny a strohý štýl písania. Svojich hrdinov stavia do krajných situácií, kde si vždy zachovávajú svoju tvár. S nepriazňou osudu statočne bojuje aj starý rybár Santiago v novele Starec a more, za ktorú autor získal Pulitzerovu cenu, no hlavne dokázal sám sebe, že stále vie písať.
Hemingway miloval Kubu a bol priateľom Kubáncov vrátane Fidela Castra. Volali ho Papa Ernesto a jeho usadlosť kúsok od Havany, kam sa rád vracal a tvoril, je dnes múzeom. V posledných rokoch života býval často melancholický, odrážal sa na ňom aj priaznivý vzťah k alkoholu. Mnohí preto tvrdia, že v roku 1961 spáchal samovraždu, keď si strelil puškou do hlavy, a smrť, ktorá ho obchádzala po celý život, si nakoniec vybral sám.
3× Ernest Hemingway
V roku 1954 získal Nobelovu cenu za literatúru.
Za svoj život sa 4-krát oženil.
Viaceré vzácne rukopisy boli po smrti autora 40 rokov neprístupné v jeho kubánskej vile Finca La Vigia.
