Spočiatku to boli výlety loďou s matkou a bratom kvôli
zdravotným problémom. Potom sa tam dostal v dramatických rokoch nástupu
fašizmu, keď sa bratislavskí Nemci schádzali na Devíne na politických
manifestáciách. Napokon v povojnovom období, keď sa na Devíne konali
všeslovanské slávnosti s patričnými politickými prejavmi a vystúpeniami
sovietskych súborov.
Devín bol pre Roznera symbol dejinných zvratov a politických manipulácií s
ľudským vedomím pri radikálne sa meniacich režimoch. Tomu poslednému
(socializmu) uveril aj on sám, kým sa nepresvedčil, že prax protirečí
pôvodným ideám.
Roznerove návraty do minulosti, na ktorú sa pozerá pohľadom
účastníka a intelektuála, majú charakter autentického svedectva o dobe
valcujúcej v jednotlivých vlnách ľudské osudy.
Ján Rozner (1922 – 2006) bol slovenský literárny, divadelný a filmový
kritik, publicista , výnimočný talent, ktorého prozaické dielo vychádza až
po jeho smrti.
Texty Roznerových próz charakterizuje vecnosť, presnosť,
intelektuálny nadhľad, zmysel pre dramatickosť a skrytá emocionalita. V
rokoch normalizácie nesmel publikovať, v roku 1977 sa vysťahoval do
Nemecka, kde aj zomrel. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavil
románom Sedem dní do pohrebu, ktorá sa stala v Pravde Knihou roka 2009, v
ktorej spracoval dramatické okolnosti pohrebu manželky Zory Jesenskej, a
prózou spomienkového charakteru z pozostalosti Noc po fronte.
Ján Rozner: Výlet na Devín, Marenčin PT
