Poviedku Rudolfa Slobodu uverejnenú v literárnom týždenníku Kultúrny život v roku 1967 si všimol režisér Štefan Uher a navrhol Albertovi Marenčinovi napísať literárny scenár. Scenár bol schválený, súhlasil s ním aj Sloboda, ale sa nerealizoval a skončil v trezore. Jeho autor v politických previerkach neprešiel a v roku 1972 musel zo Slovenského filmu odísť a dvadsať rokov nesmel publikovať.
„Štefan Uher ma pred výpoveďou nezachránil – dostal som ju krátko po dokončení a schválení môjho scenára Orestea – zato mi zabezpečil rok zaujímavej spolupráce s Rudolfom Slobodom, s ktorým sme sa zakrátko umelecky aj ľudsky zblížili a ostali priateľmi aj potom, keď sa ďalšej práce na scenári vzdal,“ spomína v úvode knižky Albert Marenčin.
Rudolf Sloboda (1938 – 1995), spisovateľ, básnik, dramatik, scenárista bol jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších slovenských autorov druhej polovice 20. storočia. Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi. Albert Marenčin (1922), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg sa zúčastnil Povstania, po vojne pracoval v Národnej obrode, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme. Z politických dôvodov ho prepustili. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.
Marenčin PT
