V tejto poslednej knihe sa však tejto téme venoval naplno, aby zvýšil sebavedomie ateistu a podporil všetkých, ktorí by chceli odvrhnúť náboženstvo, a ukázal im, že i bez neho sa dá žiť plnohodnotný, mravný a šťastný život.
Richard Dawkins (1941) svoju knihu v zásade delí na tri časti. V prvej sa sústreďuje na tzv. hypotézu božej existencie, podľa ktorej „existuje akýsi nadčlovek, nadprirodzená inteligencia, ktorá úmyselne vyprojektovala a stvorila vesmír a všetko v ňom, vrátane nás“. Dawkins ukazuje, že hypotéza o existencii takejto inteligentnej bytosti je vedeckou hypotézou, ktorú je potrebné analyzovať ako každú inú, a že existujú len chabé dôvody na jej prijatie, zatiaľ čo dôvody na jej odmietnutie sú obrovské. „Ilúziu dizajnu v živom svete oveľa úspornejšie a neporovnateľne elegantnejšie a bez potreby nejakého inteligentného konštruktéra vysvetľuje darvinovský prirodzený výber.“
V druhej časti knihy sa autor snaží nájsť prirodzené dôvody, prečo je náboženstvo všadeprítomné, a či je náboženské presvedčenie nevyhnutné pre našu morálku. V závere potom vysvetľuje, aké sú jeho dôvody na nekompromisný postoj k náboženstvu – ako pre náboženské dogmy umierajú tisícky ľudí v krajinách tretieho sveta na pohlavne prenosné choroby, ako je deťom vnucovaná viera ich rodičov často na základe fyzického i psychického teroru, ako náboženský fundamentalizmus bojuje proti vede, genetickému výskumu a vyučovaniu evolučnej teórie na školách a ako náboženský fanatizmus stojí v pozadí terorizmu.
V anglickom origináli The God Delusion (Mifflin 2006).
Citadella
