Ku gratulantom sa pridali také mená ako Lucie Bílá, Helena Vondráčková, Beata Dubasová, Meky Žbirka, Pali Hammel, Janko Lehotský, Peter Nagy, kapely No Name, či IMT Smile.
A určite ich zaujme aj nová kniha Úlomky spomienok, v ktorej sa Marika Gombitová vyznáva zo svojich snov, opisuje svoje detstvo, hudobnú kariéru a najšťastnejšie obdobie.
V roku 1978 si s piesňou Študentská láska vyspievala zlato v domácej, aj v medzinárodnej časti lýry. „Bolo to najkrajšie obdobie môjho života. Bola som šťastná, bezstarostná,“ spomína si Marika. „Janko Lehotský, Kamil Peteraj, Miro Žbirka a trošku aj ja sme spontánne objavili niečo ako piesňový poklad. Vládli dobré vzťahy. Boli sme vtedy naivní, myslím, že čistí a rovní. Nevedeli sme poriadne, čo je tlačovka, reklama, ako urobiť rozhovor. Teda všetky tie prefíkanosti, ktoré dnes pozná v populárnej hudbe každý.“
Z dievčaťa od Stropkova sa stala hviezda. Nasledovala skladba Vyznanie, úspešný muzikál Neberte nám princeznú a ďalšie nahrávky.
V momente, keď prežívala najkrajšie obdobie, prišla tragická nehoda, ktorá ju pripútala na vozík. Takto na ten okamih spomína vo svojej knihe Úlomky spomienok:
„Išli sme jej autom Renault 5. V tom čase zimne pneumatiky neexistovali, ale cesta spočiatku nevyzerala zle. Zapli sme si kúrenie, pustili pesničky z nedávno nakrúteného filmového muzikálu Neberte nám princeznú. Ešte nevyšli, ale ja som ich mala na kazete. Andrei sa páčili, čo ma tešilo, a hovorila som si, že nám tá cesta aspoň príjemnejšie ubehne. Veď z Brna do Bratislavy to nie je až tak ďaleko.
Vietor však neustával, sneženie hustlo a bola zlá viditeľnosť. Premávka bola slabá, v takom nečase asi všetci radšej sedeli doma. Ten veľký snehový jazyk pred nami som videla celkom jasne, rýchlo sa približoval. Auto naň nabehlo, stratilo stabilitu, prevrátilo sa raz, druhýkrát, prešlo do kotrmelcov a rútilo sa do neznáma.
Tie zlomky sekundy mi pripadali ako večnosť. Vyletela som predným oknom, nebola som totiž pripútaná. Na viac sa nepamätám, upadla som do bezvedomia. Prebral ma až Andrein krik a plač.
Ležala som pod autom a ona zúfalo odhrabávala okolo mňa sneh, snažila sa ma odtiaľ dostať. Nešlo to však, bola som pod autom zakliesnená.
A tak utekala na diaľnicu po pomoc. Zastavila akási škodovka, ktorej posádka jej pomohla auto nadvihnúť a vytiahnuť ma. Naložili ma do škodovky, bola som pri vedomí a na celom tele som cítila ukrutnú bolesť. Všetko ma neznesiteľne bolelo, okrem nôh, tie som si vôbec necítila a uvedomovala som si to…“
Aké bolo stretnutie so Stevem Wonderom? A prečo ju bulvár zraňuje? To všetko a ešte viac sa dozviete v novinke Mariky Gombitovej Úlomky spomienok.