V roku 1944 ešte len 21-ročného Vonneguta poslali bojovať proti nacistom. Vo svojom najslávnejšom románe o 25 rokov neskôr poznamenal, ako radi ľudia zabúdajú, že vo vojne bojujú „bábätká“.
Foto: SITA/AP, MARTY REICHENTHAL
Na starom kontinente padol do zajatia a Nemci ho zaradili do prác pri výrobe vitamínových doplnkov v Drážďanoch. Zažil tam neslávne známe kobercové bombardovanie Spojencov. Následné odpratávanie a pálenie nekonečného radu mŕtvol z ulíc nemeckého mesta bolo kľúčovým zážitkom jeho života i vrcholnou scénou jeho Bitúnku č. 5.
Rodák z amerického Indianapolisu, potomok nemeckých prisťahovalcov, však Smrtku stretával celý život. Keď mal dvadsať, presne na Deň matiek našiel doma svoju mŕtvu mamu, ktorá sa úmyselne predávkovala liekmi. V 80. rokoch sa o to isté pre depresie pokúsil aj sám slávny spisovateľ. Neskôr sa z toho vypísal v knihe. Ako on zvykol.
Po druhej svetovej vojne sa vrátil do cynického sveta. V rámci pravidla, že mínus a mínus je plus, vynašiel vlastný trpký štýl odpovede naň. "Strýko mi po návrate z vojny povedal – konečne vyzeráš ako chlap. Mal som sto chutí ho uškrtiť. Keby som to spravil, bol by to prvý Nemec, ktorého som zabil,” preukázal svoj typický humor v jednom zo svojich prejavov.
Koncom 50. rokov mu zomrela sestra Alice na rakovinu a krátko na to, pri nehode vlaku, aj jej muž. Vonnegut so ženou teda okrem vlastných troch detí začali vychovávať aj tie Alicine. Hoci v tom čase už mal publikovaný román Mechanický klavír, početnú rodinu živil aj prácou pre noviny, reklamnú agentúru či z predaja áut.
V roku 1963 vychádza jeho cenený román Kolíska, v ktorom hovorí o zodpovednosti ľudí za technológie, ktoré vytvárajú. Bol písaný na pozadí Kubánskej raketovej krízy, keď ľudstvo stálo na pokraji atómovej vojny. Už vtedy sa na amerických vysokých školách patrilo mať v zadnom vrecku riflí zasunutý charakteristický útly paperback s menom Vonnegut.
A potom prišiel rok 1969 a román Bitúnok č. 5. Načasovanie antivojnovej tematiky knihy s prebiehajúcou vojnou vo Vietname spôsobilo, že Vonnegut mal odvtedy medzi nastupujúcou generáciou status kultového autora. Rokmi pribúdali ďalšie romány, ale aj divadelné hry. Časť ľudí ho obdivovala za to, ako dokáže upliesť zo zmesi sci-fi a humoru texty so skutočným humanistickým posolstvom, iní sa mu posmievali, že je len "komiksový filozof”.
Nebol len tvorivým spisovateľom, ale aj aktívnym rečníkom, o čom svedčí aj zbierka jeho prejavov k absolventom amerických univerzít, ktorá vyšla vlani prvýkrát v češtine pod názvom No není to krása?
Hneď prvý sa začína vetou – Ako zarobiť peniaze a nájsť si lásku? „Poctivou prácou,“ odpovedá na prvú otázku. "A láska? Pekne sa obliekajte, stále sa usmievajte. A naučte sa texty najnovších pesničiek… Aké ďalšie rady vám ešte môžem dať? Jedzte veľa otrúb. A nikoho nevraždite. To je asi tak všetko.” Vonnegut to s nami myslel dobre.
3× Kurt Vonnegut
- Napísal 14 románov a pri istej príležitosti si svoje diela sám oznámkoval – Bitúnok č. 5 a Kolíska dostali jednotku s hviezdičkou, žiadna kniha nedostala pätorku.
- V 50. rokoch živil seba a rodinu rôznymi povolaniami, dokonca si otvoril vlastnú predajňu s automobilmi značky Saab.
- V roku 2011 v jeho rodnom Indianapolise otvorili knižnicu venovanú jeho pamiatke. Nájdete v nej jeho listy, podpísané knihy i vojenskú medailu Purpurové srdce.
