Súdenie nie je práca. Je to spôsob života. Vždy, keď vstupujem do súdnej siene, robím tak s hlbokým vedomím, že ako sedím na súde, tak stojím pred súdom."
Sudcovi v modernej demokracii pripadá úloha, v rámci ktorej rieši mnohé z najnaliehavejších politických problémov súčasnosti, či už preskúmava výsledky volieb, právne postavenie osôb podozrivých z terorizmu, alebo otázku, či a ako môžu byť ľudia odsudzovaní na trest smrti. Súdnictvo a každý sudca musia ochraňovať tak formálnu demokraciu vyjadrenú vo zvrchovanosti zákonodarnej moci a v samotných voľbách, ako aj reálnu demokraciu vyjadrenú v pojmoch deľby moci, vlády práva či základných princípov právneho štátu, nezávislosti súdnictva a ľudských práv.
Aharon Barak (1936), profesor práv pôsobiaci na viacerých svetových univerzitách, napísal knihu o úlohe sudcu, ktorá má dve základné dimenzie: preklenovanie medzery medzi právom a spoločnosťou a ochrana ústavy a demokracie. Prvý rozmer sa týka vyvažovania potreby prispôsobovať právo spoločenským zmenám s potrebou stability. Druhý rozmer vyžaduje konečnú zodpovednosť sudcu nie vo vzťahu k verejnej mienke alebo k politikom, ale vo vzťahu k „vnútornej morálke“ demokracie.
V anglickom origináli The Judge in a Democracy (Princeton University Press 2006)
Kalligram/Absynt
