Kniha týždňa: Od Mitanu až po Vilikovského

08.06.2017 12:00

"Prikazujem zákaz nečítania kníh,“ vraví úvodný citát Ivana Kadlečíka.

Antológia Literatúra bodka sk je zbierkou originálnych, pútavých, obsahovo, esteticky i štylisticky hodnotných prozaických textov, ktoré majú vznešený aj trocha odvážny cieľ – osloviť mladú generáciu stredoškolákov a vysokoškolákov. Dvaja mladí autori a v tomto prípade editori Peter Balko a Peter Prokopec zoradili vybrané poviedky slovenských spisovateľov do knižky, ktorá prehovára smerom k tým, čo tvoria a budú tvoriť piliere záujmu o slovenskú literatúru. Stratiť sa v mori vydaného a publikovaného je však pomerne ľahké a spoľahlivých vôdzok preto nikdy nie je dosť.

Peter Balko, Peter Prokopec: Literatúra bodka sk
Peter Balko, Peter Prokopec: Literatúra bodka sk

Buďme konkrétni

"Milý Peter, dostal som od LIC-ky ponuku, ktorá sa neodmieta: zostaviť antológiu pre stredné a vysoké školy. Čisto subjektívny výber textov, ktorý by odzrkadľoval môj pohľad na literatúru ako takú,“ píše v úvode knihy Literatúra bodka sk jeden z jej zostavovateľov Peter Balko. Svoj otvorený list adresuje priateľovi Petrovi Prokopcovi, s ktorým sa nakoniec podujali zozbierať texty, ktoré mladú generáciu oslovia, prekvapia a azda i presvedčia, že domáca tvorba nie je odťažitá ani nečítavá – ale, naopak, že má schopnosť prehovoriť, podnietiť, dokonca zabaviť. A Peter Prokopec v prológu určujúcom tendencie a ciele tohto jedinečného, aj keď pomerne nenápadného projektu odpovedá: "Hneď od začiatku si škrtnime únikovú cestu k schovávaniu sa za definície a poučky. Hneď od začiatku zostanú iba texty, surová látka, ktorú chceme odovzdať, ľahká a presná. Poďme sa o to teda pokúsiť.“

Antológia Literatúra bodka sk vzniká z nadšenia, z radosti z literatúry. S pravidlom hravosti dieťaťa, ktoré objavuje svet, prinášajú dvaja mladí slovenskí spisovatelia výber literárnej tvorby, ktorá stojí za prečítanie.

Peter Balko sa narodil v roku 1988 v Lučenci, za debutový román Vtedy v Lošonci získal Cenu čitateľov Anasoft litera 2015 aj Cenu Jána Johanidesa, je spoluautorom básnickej zbierky Metrofóbia i divácky úspešného filmu Kandidát. Peter Prokopec sa narodil v Poprade v rovnakom roku 1988. Knižne debutoval zbierkou Nullae, za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Kraska. „Áno, buďme konkrétni,“ vravia si obaja, "ide o originalitu. S týmito hranicami, ktoré spájajú, budeme vedieť vytvoriť čosi, čo nezapadne prachom na policiach školských knižníc (ak sa tam táto kniha vôbec dostane!).“

Kameň pevný a nehybný

Antológia obsahuje pätnásť textov, dostatočne rôznorodých z hľadiska emočného i žánrového spektra. Zaujímavým príkladom je publikovanie textu Otec publicistu a novinára Martina M. Šimečku, ktorý bol uverejnený v nemenovanom denníku. Zostavovatelia vždy v úvodnom krátkom popise čitateľa v krátkosti oboznámia s osobnosťou, literárnym presahom a špecifickým idiolektom autora. Pri Šimečkovi vyzdvihujú význam reportáže, ktorá nielenže je opäť v móde, ale vďaka citlivosti publicistov a spoločenským pohybom nesie pochodeň kritického záujmu o svet a o dianie v ňom. V intímnom texte Šimečka spomína na otca, rozpráva o jeho vnútorných ťažobách, o jeho jasnozrivom pohľade na spoločnosť, o vnímavosti, pre ktorú neprestal trpieť.

Próza Mily Haugovej, ktorá je známa najmä ako poetka, pochádza z knihy jej spomienok a denníkov z detstva a nesie melancholický názov Zrkadlo dovnútra. V krátkej próze Ešte je všetko možné podáva Haugová obraz svojej rodiny na pozadí tragických dejinných udalostí. Rovnako ako pri Šimečkovi, aj v prípade slovenskej poetky ide o citlivý a otvorený text.

Naopak, vtipom a absurdným humorom oplýva svojrázna poviedka Dušana Mitanu Viki a Kiki. Ako píše Peter Balko: "Ak existuje osoba, ktorá je dušou i telom súčasnej slovenskej literatúry a naprieč desaťročiami zázrakov i tragédií nestratila ani kúsok svojho šarmu, vnútorného svetla, humoru, drzosti i čistého štýlu, je to práve Dušan Mitana.“ Autor známej knihy Patagónia v texte Viki a Kiki rozbieha absurdnú koláž udalostí a sexuálnych patológií malej a vo svete stratenej Kiki, ktorá sa zo svojich pitoreskných problémov listami spovedá istej Viki. Nič nie je uchopiteľné, nič sa nezakladá na reálnych kontúrach – Viki a Kiki je hra aj vtip, podčiarknutý štylistickou zručnosťou.

Rovnako možno opísať aj poviedku Rudolfa Slobodu s názvom Pocta V. Kouskovi. Brilantný rozprávačský štýl autora a originalita jeho literárnych výpovedí sú dôvodmi jeho umeleckej nesmrteľnosti. Ako píšu zostavovatelia: "Rudo Sloboda je kameň: pevný a nehybný, obmývaný vodou, dobou, režimami, trendmi, ľuďmi, vojnami, zjaveniami i prízrakmi. Všetko sa mení, on ostáva.“ Pocta V. Kouskovi je fiktívnou vedeckou štúdiou o hovoriacich psoch, no napriek alogickosti je v texte prítomná hĺbka. Samotný pán Kousek v ňom vystupuje ako neúnavný zberateľ psích dialógov a táto mystifikácia otvára dvere netušeným priestorom: "Človek sa musí usmievať, keď si pomyslí, ako vie niekto slovnou ekvilibristikou urobiť z obyčajného hovoriaceho psa, akých máme dnes stovky a tisíce, prípad sexuálnej zvrátenosti alebo ideovej bezostyšnosti. Kedysi sa vedela robiť senzácia, no dnes je každému občanovi jasné, že z hovoriaceho psa nemožno senzáciu robiť, že je to obyčajný prírodný úkaz a veda vie vychovať toľko hovoriacich psov, koľko sama potrebuje.“

Zásadný je odkaz

Pestrosť antológie súčasnej slovenskej prózy podčiarkujú aj ďalšie mená – Marek Vadas s poviedkou Liečiteľ, ovplyvnenou mágiou i mýtmi; Balla; Ivana Dobrakovová so svojimi bizarnými a hraničnými postavami, ktorých svet bujnie najmä v ich predstavách; Václav Kostelanski s tvorbou presiaknutou čiernym humorom, paradoxmi i spoločenskou kritikou, Václav Pankovčín aj Agda Bavi Pain. Do Literatúry bodka sk sa dostala aj Alkoholická poviedka Stanislava Rakúsa, text Čarovný papagáj úspechu Pavla Vilikovského, časť z Hlbokomorských rozprávok Moniky Kompaníkovej, poviedka Balkón mladého autora Jána Púčeka či dokonca komiks Daniela Majlinga.

V záverečnom dialógu zostavovateľov zaznieva otázka, či je potrebné spomenúť všetkých tých, ktorí sa do tenučkej zbierky nezmestili. Nie je. Zásadný je práve odkaz, ktorý vyslovili všetky vybrané diela. A ten znie jasne – súčasná slovenská próza je živá a rôznorodá a oplatí sa ju čítať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Peter Prokopec #Peter Balko #Literatúra bodka sk
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk