Anasoft literu má Ondrej Štefánik za román Som Paula

„Všetkých desať kníh som si vedel a viem predstaviť vo finálovej desiatke, ale ako s víťazom Anasoft litery by som sa vedel identifikovať naozaj iba s jedným alebo dvoma titulmi. Som rád, že sme sa ako porota zhodli na tom jednom všetci. Z môjho pohľadu ide o prózu, ktorá svojimi kvalitami vyčnieva z radu a zo štandardnej slovenskej prozaickej produkcie,“ povedal člen poroty spisovateľ a literárny vedec Michal Habaj.

Skvelý román

Podľa literárneho vedca Vladimíra Petríka majú protagonisti Štefánikovho druhého románu veľa spoločného s protagonistami toho prvého. „Slobodu si užívajúci Edo sa zmenil na ženatého Kristiána, žijúceho (i nežijúceho) s manželkou Paulou, synom Dávidom plus so svokrom. A potom je tu ešte spisovateľ (s osobitnými kapitolami a priamym rozprávaním). Za všetkými postavami sa znovu črtá tieň samého autora.

Ak sa v prvom románe hovorí o tom, čo obsahuje mnohoznačné či nejasné slovo človek, tu autor rieši problém, ako sa človek formuje v styku s najbližšími a čo to preňho znamená, žiť s tými druhými. Aj títo antihrdinovia hľadajú sami seba, prekračujú hranice konvenčných vzťahov, vychádzajú z ,normálneho', teda z nudy kdesi von, pretŕhajú staré vzťahy a nadväzujú nové, s nádejou, že sa aj oni stanú inými, že vzťahy a život dostanú zmysel,“ napísal v recenzii pre Pravdu Petrík.

„Presvedčivosť tohto obrazu sveta vyplýva aj z toho, že autor sa sám považuje sa jeho súčasť. Nehovorí, toto je moja životná filozofia, ale takto je to s nami ľuďmi. Štefánik napĺňa bez zvyšku funkciu radikálneho kritika, idúceho ku všetkým dôsledkom, od globálneho stanoviska až po jazyk. Jednoznačnosť toho stanoviska priamo určuje presvedčivosť Štefánikovho literárneho sveta,“ dodal Petrík, ktorý spolu s ďalšími autormi označil román za skvelý.

Vyberali z 227 kníh

Porota Anasoft litery začiatkom marca vyhlásila desiatich finalistov ceny. Tento rok ich vyberala z historicky najvyššieho počtu titulov spĺňajúcich kritériá – 227. Do výberu sa dostali niekoľkí bývalí finalisti ceny, jeden jej víťaz Víťo Staviarsky aj autori nominovaní prvýkrát – Ivana Gibová, Denisa Fulmeková, Michal Havran, Jakub Juhás a Jozef Karika, ktorého nominácia bola pre niektorých prekvapením. Porotca Pavel Matejovič, literárny vedec a esejista, priznal, že nebyť Anasoft litery, zrejme by Karikovu Trhlinu nečítal.

„Po rôznych žánrových tituloch sa v prvom kole čítania – pri formovaní finálovej desiatky – začali ukazovať aj prózy, o ktorých sa dalo uvažovať viac. Jednoznačný klimax však počas prvého čítania neprišiel. S odstupom času aj s prihliadnutím na funkciu literárnej ceny, ako som si ju zadefinovala ja, som dospela k rozhodnutiu, na ktorom sa zhodla väčšina. Stále som však mala aj iného kandidáta – Jakuba Juhása,“ povedala o výbere víťaza literárna kritička a translatologička Ivana Hostová.

„Pri dlhodobom sledovaní slovenskej prózy môžem skonštatovať, že sa uberá ustáleným tempom. Každý rok sa ukážu jeden-dva texty, ktoré vyčnievajú, ale nie sú to hneď ,trendsettery' alebo významné míľniky. Nie vždy vznikne príspevok do zlatého fondu, to však ani nemôžeme očakávať. Bola by to šťastná konštelácia, keby v jednom roku vyšlo štyri až päť naozaj kvalitných textov. Ako si to ja pamätám, to sa ešte nestalo ani v próze, ani v poézii,“ dodal Ján Gavura. Piatou členkou poroty bola Veronika Rácová.