V zdôvodnení švédskej akadémie sa píše, že Ishiguro je spisovateľ, ktorý vo svojich emocionálne silných románoch odhalil priepasť pod naším iluzórnym pocitom spojenia so svetom". K najznámejším Ishigurovým dielam patria Súmrak dňa (1989), Keď sme boli sirotami (2001) či Neopúšťaj ma (2005).
Ishiguro sa narodil v japonskom Nagasaki v roku 1954, ale keď mal 5 rokov, rodina sa presťahovala do Veľkej Británie, kde neskôr vyštudoval angličtinu a filozofiu na University of Kent a potom aj kreatívne písanie na University of East Anglia.
Ishiguro debutoval v roku 1982 románom Pale View of Hills. Vo svojom nasledujúcom diele Umelec miznúceho sveta (1986) sa pozrel do vnútra človeka, ktorý sa prepožičal totalitnému režimu. „Už tu sú prítomné témy, s ktorými sa Ishiguro spája najviac: pamäť, čas a sebaklam,“ uvádza švédska akadémia.
Ishigurovým najznámejším dielom je Súmrak dňa (1989). Jeho popularite pomohla filmová adaptácia režiséra Jamesa Ivoryho v hlavných úlohách s Anthonym Hopkinsom a Emmou Thompsonovou z roku 1993. Filmového spracovania sa dočkal aj román Neopúšťaj ma a Ishiguro je aj autorom scenárov k filmom ako Najsmutnejšia hudba na svete (2003) a Večer u bielej grófky (2005).
Ishigurovým zatiaľ posledným dielom je Pochovaný obor (2015), ktorý koncom októbra vyjde v českom preklade. „Ishigurova tvorba je poznačená starostlivo zdržanlivým spôsobom vyjadrovania, bez ohľadu na to, čo sa deje,“ charakterizuje spisovateľa švédska akadémia a pripomína, že vo svojich najnovších knihách pracuje Ishiguro aj s prvkami fantastiky.
Zaujímavosti o Nobelovej cene za literatúru
Foto: Nobelprize.org
- Ocenenie v oblasti literatúry si odnieslo 113 autorov.
- Cenu v histórii odovzdávania neudelili sedemkrát, konkrétne v rokoch 1914, 1918, 1935, 1940, 1941, 1942 a 1943. Príčinou boli obe svetové vojny, alebo dôvod, že komisia žiadne z diel neohodnotila ako významné.
- Nobelovku si v histórii odovzdávania cien rozdelili dvaja laureáti len štyrikrát. Naposledy sa tak stalo v roku 1974, keď ju získali Eyvind Johnson a Harry Martinson. Udelenie jednej ceny pre viacerých laureátov je pritom v ďalších kategóriách pomerne bežným javom.
- Autor svetoznámej Knihy džungle, Rudyard Kipling, je najmladším laureátom Nobelovej ceny za literatúru v celej histórii jej udeľovania. Pocty sa mu dostalo, keď mal 42 rokov.
- Dvaja vyhlásení laureáti odmietli ocenenie. V roku 1958 tak urobil Boris Pasternak, ktorý síce najskôr ocenenie prijal, ale neskôr ho pod tlakom vtedajšieho Sovietskeho zväzu odmietol. Druhým laureátom bol Francúz Jean Paul Sartre, ktorý odmietol nielen nobelovku, ale z princípu všetky ocenenia, ktoré mu kto kedy udelil.
- Žiadny z laureátov nezískal nobelovku viac ako jeden raz.
- Švédsku akadémiu kritizovali, že udeľuje ceny najmä európskym autorom. V roku 1984 stály sekretár akadémie vyhlásil, že bude viac prihliadať na mimoeurópskych autorov a ich počet sa odvtedy neustále zvyšuje. Práve v tom roku získal cenu aj český autor Jaroslav Seifert. Z okolitých krajín Slovenska získali cenu štyria Poliaci a jeden Maďar.
- Nobelovu cenu získali aj autori píšuci pod pseudonymami. Bolo ich jedenásť. Medzi pseudonymami sa objavili napríklad Gabriela Mistral, Pablo Neruda či Anatole France.
- Britského expremiéra Winstona Churchilla nominovali na získanie ceny za literatúru dvadsaťkrát. Nobelovku za slovesné umenie napokon získal v roku 1953. Paradoxom je, že všetci pritom očakávali, že sa stane laureátom Nobelovej ceny za mier.
- Švédska akadémia vybrala v deviatich prípadoch laureátov za konkrétne a nie celoživotné dielo. Ernest Hemingway akadémiu zaujal dielom Starec a more pre jeho majstrovské rozprávanie v deji, ktorý môže byť aplikovateľný aj v súčasnosti. Theodor Mommsen zase presvedčil, že je majstrom písania o histórii, čo dokázal v diele História Ríma.
- Ocenení získajú osem miliónov švédskych korún (takmer jeden milión eur). Medailu pre laureátov navrhol švédsky sochár a rytec Erik Lindberg a predstavuje prírodu v podobe bohyne Isis, ktorá sa vynára z mrakov a drží v náručí hojnosť. Prísnu a chladnú tvár jej zakrýva závoj.
{* sablona=„infobox_v_clanku“ *}
Nobelova cena za literatúru v skratke
109 nobeloviek za literatúru udelili v rokoch 1901 až 2016.
14 razy získala ocenenie žena.
