Foto: Reuters, Toby Melville
K tohtoročným favoritom patrili podľa kurzov stávkových kancelárií už tradične japonský prozaik Haruki Murakami a kenský spisovateľ Ngugi wa Thiong'o, ale aj kanadská autorka Margaret Atwoodová či čínsky spisovateľ Jen Lien-kche.
V zdôvodnení Švédskej akadémie sa píše, že Ishiguro je spisovateľ, ktorý vo svojich emocionálne silných románoch odhalil priepasť pod naším iluzórnym pocitom spojenia so svetom. Hoci Ishiguro žije odmalička v Británii, v jeho tvorbe rezonujú aj japonské korene.
V šľapajach velikánov
„Je to úžasná pocta, najmä preto, lebo to znamená, že idem v šľapajach tých najväčších autorov, akí žili, takže je to úžasné vyznamenanie,“ povedal portálu BBC Ishiguro, ktorý si v prvej chvíli nebol istý, či správa o cene nie je hoax. „Svet sa nachádza vo veľmi neistom období a dúfam, že všetky Nobelove ceny budú silou pre niečo pozitívne vo svete,“ dodal.
Ishiguro sa narodil v japonskom Nagasaki v roku 1954, ale keď mal 5 rokov, rodina sa presťahovala do Veľkej Británie, kde neskôr vyštudoval angličtinu a filozofiu a potom aj kreatívne písanie. Debutoval v roku 1982 románom Pale View of Hills. Vo svojom nasledujúcom diele Umelec miznúceho sveta (1986, po slovensky v roku 1990 v preklade Kataríny Karovičovej) sa pozrel do vnútra človeka, ktorý sa prepožičal totalitnému režimu. „Už tu sú prítomné témy, s ktorými sa Ishiguro spája najviac: pamäť, čas a sebaklam,“ uvádza Švédska akadémia.
Ishigurovým najznámejším dielom je jeho tretí román Súmrak dňa (1989). Jeho popularite pomohla filmová adaptácia režiséra Jamesa Ivoryho v hlavných úlohách s Anthonym Hopkinsom a Emmou Thompsonovou z roku 1993, ktorá získala osem oscarových nominácií. Súmrak dňa je príbehom oddaného a svojmu pánovi absolútne lojálneho komorníka, ale tiež príbehom nešťastnej lásky dvoch ľudí, ktorí si nikdy neprejavili náklonnosť. Kniha, písaná ich-formou, takisto ako predchádzajúce dva romány, získala v roku 1989 prestížnu Bookerovu cenu a vyšla aj v slovenskom preklade Petra Kerlika.
Čítať medzi riadkami
„Ishigurova tvorba je poznačená starostlivo zdržanlivým spôsobom vyjadrovania, bez ohľadu na to, čo sa deje,“ charakterizuje spisovateľa Švédska akadémia a pripomína, že vo svojich najnovších knihách pracuje Ishiguro aj s prvkami fantastiky. Ako v románe Neopúšťaj ma (2005), ktorý magazín Time pred niekoľkými rokmi zaradil do rebríčka stovky najlepších románov v angličtine od roku 1923. Príbeh z prostredia anglickej internátnej školy, ktorá ukrýva kruté tajomstvo a jej žiaci nemajú žiaden kontakt s okolitým svetom, sa dočkal aj filmového spracovania. Americký režisér Mark Romanek obsadil do snímky, v ktorej sa z idyly postupne vykľuje desivé dystopické sci-fi, Carey Mulliganovú, Keiru Knightleyovú a Andrewa Garfielda.
Fantaskné prvky má aj Ishigurov zatiaľ posledný román Pochovaný obor (2015), ktorý vyjde koncom októbra v českom preklade.
„O Ishigurovi sa traduje, že ,ide svojim prekladateľom na ruku'. Samozrejme, ide o zveličenie, ale napriek tomu je Kazuo Ishiguro pre preklad do cudzieho jazyka prístupnejší než mnohí jeho vrstovníci, napríklad Martin Amis alebo Julian Barnes. Nie je tu toľko jazykových hračiek, jeho prejav je celkovo veľmi disciplinovaný, hádam až odmeraný,“ povedal v rozhovore pre portál literarni.cz pred niekoľkými rokmi prekladateľ Ladislav Nagy, ktorý sa špecializuje aj na súčasnú britskú prózu a do češtiny preložil Ishigurovu zbierku poviedok Nokturná: Päť príbehov o hudbe a súmraku (2009). „V tých poviedkach, ale aj v jeho románoch, toho zostáva dosť nevypovedaného. A prekladateľ aj čitateľ musia venovať pozornosť aj tomu, čo sa na stránku nedostane,“ dodal Nagy s tým, že Ishigura treba čítať aj medzi riadkami. Po česky vyšli aj jeho román Keď sme boli sirotami (2001) a spomínaná kniha Neopúšťaj ma.
Primiešajte Prousta
„Keď skombinujete Jane Austenovú a Franza Kafku, dostanete Kazua Ishigura v kocke – ale do tohto mixu musíte pridať trochu Marcela Prousta. A potom zamiešať, ale nie príliš a dostanete jeho tvorbu. Zároveň je to autor veľkej integrity, neobzerá sa okolo seba. Vytvoril si svoj vlastný estetický vesmír,“ zhodnotila Ishigurovu tvorbu Sara Daniusová, stála tajomníčka Švédskej akadémie, ktorá cenu udeľuje. Okrem prestíže je s ňou spojené aj nemalé finančné ohodnotenie. Tento rok je to 9 miliónov švédskych korún, čo je zhruba 945-tisíc eur.
