Mlčíte, pretože aj vaše deti majú krvavé ruky. Taká je realita života po rwandskej genocíde – nežijú tu len obete, ale aj kati. A ich potomkovia. Autor sa v knihe Stratégia antilop pokúša zistiť, ako funguje spolužitie obetí a katov, vrahov a pozostalých.
Hutuovia a Tutsiovia žijú ďalej svoje bežné životy tesne vedľa seba, no hnisavá rana minulosti stále hlboko ovplyvňuje ich vzájomné spolunažívanie. Dá sa na to všetko jednoducho zabudnúť a začať odznova? Dvadsať rokov po strašnom vraždení sa spisovateľ vracia na miesta teroru. Pýta sa a rovnako pozorne počúva obe strany – tých, ktorí držali rukoväte mačiet i tých, ktorých sa dotýkali ich čepele. Rwanda je len jednou z možností, na ktorej sa môžeme pokúsiť pochopiť fungovanie sveta, ktorý si prešiel nevysloviteľnými ukrutnosťami. Život ide ďalej – je to len odporná fráza, no žiaľ, hlboko pravdivá.
Francúzsky spisovateľ a vojnový korešpondent Jean Hatzfeld (1949) píše pre francúzsky denník Libération. Ako reportér sledoval konflikty na Blízkom východe, sledoval vzostup poľského hnutia Solidarność, československú nežnú revolúciu, pád totalitného režimu v Rumunsku i vojnové konflikty v bývalej Juhoslávii. O hrozných udalostiach v Rwande v roku 1994 napísal tri silné reportážne knihy. Za knihu Stratégia antilop dostal Cenu Ryszarda Kapuścińského.
Vo francúzskom origináli La stratégie des antilopes (Éditions du Seuil 2007). Preložila Silvia Ruppeldtová.
Absynt
