Inteligentný plod je geneticky dobre vybavený a má aj prísun aktuálnych informácií o svete. Jeho mama, ktorá bude onedlho rodiť, von už veľmi nechodí, žije v priestrannom dome a stále počúva rádio. Budúci novorodenec má toho teda dosť napočúvaného a spolu so zdedenými informáciami má aj rozhľad. Môže teda filozofovať. Navyše, aj jeho vlastný svet, do ktorého sa má narodiť (jeho rodina), je v rozvrate, a tak bábätko premýšľa, čo ho asi čaká.
Na prvý pohľad môže námet pôsobiť príliš fantazijne alebo ako žart, autor je však schopný, a tak dokáže napísať aj nezvyklú predstavu presvedčivo. Cez postavu nenarodeného preniká čitateľ do sveta rodiny, v ktorom súperia dvaja bratia, každý inej nátury, a žena, ktorá je krásna, ale nezodpovedná (hľadá v živote rozkoše a silné zážitky, ktoré jej už vzťah s otcom dieťaťa neposkytuje). V dome vládne neporiadok, dvojica neverníkov, čiže matka a brat, si popíjajú víno – kvalitné, lebo milenec je boháč – a neprekáža im, že sa blíži pôrod. Malý v bruchu si vínko celkom pochvaľuje, ešte lepšie mu však chutia vlastné analýzy situácie v domácnosti aj vo svete. A v týchto pasážach je knižka najzaujímavejšia – morálny rozklad v rodine a morálny rozklad vo svete spolu súvisia, podobajú sa. Ian McEwan to nenásilne naznačuje, ale na niektorých miestach aj priamo vyslovuje.
Bábätku chýba najmä láska, znepokojuje ho, že mu ešte nenakúpili ani dupačky, že sa o ňom nezhovárajú, nečakajú ho s radosťou. Mrzí ho to, ale má ešte väčší problém: stáva sa svedkom úkladov, ktoré chystá mama s milencom proti jeho otcovi. Kritici napísali, že tento román je najlepším z tých, ktoré sa inšpirovali Hamletom. Naozaj je tu paralela, no príbeh V orechovej škrupinke je maximálne súčasný. No napísaný je jazykom, ktorý nemá nič spoločné s dnešným zjednodušovaním či povrchnosťou. Kniha je krásna a čítanie v nej pôžitok. Každá veta púta, napätie sa stupňuje ako v dobrej detektívke.
Autor si dovolil fajnovosť – jedna z postáv je básnikom. Tak dostáva čitateľa aj do svojho obľúbeného literárneho sveta, o ktorom zverejňuje zaujímavé informácie. Vidno, že je to jeho parketa, postavu básnika a jeho prostredia vykreslil perfektne, ale s nostalgiou. Akoby konštatoval, že dnes je už v živote poézie málo, ale – ona žije. A v knižke V orechovej škrupinke je jej plno, no bude vyhovovať aj tým, čo majú radi akčnosť a adrenalín. Skrátka, z orechovej škrupinky je zaujímavý výhľad. Dieťa sa na svet teší aj sa desí. Napokon, inak to na svete nebolo nikdy. Pôrod je vždy víťazstvom optimizmu, šanca. Je to tak aj v tejto knihe so zlým aj dobrým koncom.
