Foto: Ikar
Ako sa vlastne dostala táto česká autorka k atraktívnej historickej téme? Mirka Zlatníková hovorí, že k histórii ju viedla mama, ale z troch sestier dejiny zaujali len ju: „Som dyslektik, naučila som sa čítať veľmi neskoro, až ako deväťročná. Historické romány mi tak trocha nahradzovali rozprávky, na ktoré som už bola veľká. Keď som sa konečne naučila čítať, hltala som ich jeden za druhým.“
Prečo sa vlastne pustila do témy Mária Terézia? „Zajímalo ma, čo sa stalo skôr, než sa zmenila na tú tlstú matrónu, ktorá sa nikdy neusmievala, prísne vychovávala svoje deti a založila mravnostnú políciu. Prečo sa tak obrnila pred svetom? Čoho sa bála, aké chyby urobila? O tom bol film a ešte viac kniha.“ Bude kniha Mária Terézia – Miluj a panuj baviť aj čitateľov, ktorí videli film? Je tam viac informácií? „Určite. Niektorí čitatelia, čo knihu najprv čítali, boli rozčúlení, že isté veci vo filme boli natoľko skrátené, až skoro nedávali zmysel. Napríklad celkom vypadol príbeh Márie Anny, sestry panovníčky. Z filmu cítiť, že sa okolo nej niečo chystá, ale nikdy to nepríde. To niečo bola jej veľká láska.“
Boli sme zvedaví, nakoľko pozná autorka, ktorá žije v Prahe, mestá bývalej monarchie – Budapešť, Viedeň či Bratislavu. Čo si o nich myslí? „Navzájom sa veľmi podobajú. Najmä Praha, Viedeň a Bratislava. Keď pricestujem do Viedne alebo Bratislavy, dokážem sa orientovať intuitívne. Viem, kde asi narazím na park, kadiaľ povedie hlavná ulica, kde mám hľadať električkovú zastávku. V Paríži alebo v Londýne to neodhadnem, ale v týchto troch mestách si pripadám ako doma. Budapešť je trocha iná, exotickejšia, tam sa už tak prirodzene necítim.“ A ako vidí autorka v predstavách Máriu Teréziu? Páčilo sa jej obsadenie v seriáli? „Na rozdiel od herečky Marie Luisy Stockingerovej, ktorá je drobná, bola Mária Terézia vysoká, urastená, takže som ju videla trochu ako Dianu Kruger. Ale Maria Luisa sa mi nakoniec veľmi páčila – mala v sebe neústupnosť krehkých dievčat. Herecké obsadenie bolo skvelé. Nikdy som nedúfala, že by niektorú z mojich postáv mohol stvárniť Karl Markovics! A Vojta Kotek hral výborne. Výčitky, že sa nesprával dostatočne noblesne, patria skutočnému vojvodovi Lotrinskému. Bol to veľmi spontánny človek, ktorý sa po Hofburgu prechádzal v župane, rád sa bavil, smial, obchodoval a naschvál vytáčal dvoranov. Po nemecky sa nikdy dobre nenaučil.“
Má autorka niečo podobné s Máriou Teréziou? „Myslím, že sa podobáme urputnosťou. Mala cieľ, v jej prípade to bolo uchrániť habsburské dedičstvo. Išla za tým, hoci jej kvôli tomu ušlo veľa životných radostí. Líšime sa v diplomatickom talente – vedela vyjednávať a dosiahla, čo chcela. Ja som pre politiku príliš spontánna, vznetlivá a netrpezlivá.“ Je v Česku Mária Terézia populárna? „Máme ju omnoho menej radi ako vy na Slovensku – hoci už sme zabudli prečo, čo je paradox. To, čo stálo medzi nami a Habsburgovcami, bola bitka na Bielej hore a porážka českých stavov v nej.“ Volajú Mirku Zlatníkovú medzi seba českí monarchisti? „Kdeže, medzi českú šľachtu nepatrím. Stúpencom konštitučnej monarchie však som. Veľmi by sa mi páčilo, keby bola na Pražskom hrade osobnosť, ktorá by vnímala historickú kontinuitu a cítila zodpovednosť. Ľutujem, že sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo. Je mi jasné, že táto ríša potrebovala po prvej svetovej vojne modernizáciu, chápem právo menšín na sebaurčenie, ale to, že sme sa pred sto rokmi nedokázali dohovoriť, a preto sme sa rozišli, oslavovať nebudem.“
