Kniha týždňa: Lízele sa vydáva

08.04.2018 12:16

Meno Ladislava Grosmana (1921 – 1981) sa dnes takmer výlučne spája s oscarovým filmom Obchod na korze (1965), hoci išlo o autorov scenáristický debut. Celá Grosmanova scenáristická kariéra na pražskom Barrandove trvala krátko, len tri-štyri roky. Naopak, jeho prozaické dielo vznikalo sústavnejšie a bolo pre autora prinajmenšom rovnako dôležité, no stále ho poznáme len málo.

Ladislav Grosman: Nevesta
Ladislav Grosman: Nevesta

Dôvodov je viacero. Niektoré sú skôr literárne: viaceré práce jednoducho nestihol dokončiť. Iné súvisia s autorovou biografiou a edičnými osudmi jeho diel: Grosman zomrel v izraelskom exile, kde ďalej tvoril a publikoval v rozličných periodikách, písal filmové a rozhlasové scenáre. Aj preto je časť jeho tvorby nedostupná, resp. vracia sa do povedomia slovenskej a českej kultúrnej verejnosti len pomaly a postupne. Väčším krokom vpred by mal byť viaczväzkový knižný výber, ktorý pripravuje pražské vydavateľstvo Akropolis. Prvý zväzok s Grosmanovou poviedkovou tvorbou by sa mal už tento rok objaviť na knižnom trhu.

Autorova „dvojdomosť“ či skôr „trojdomosť“ je pre pochopenie jeho tvorby jedným z kľúčových momentov: Bol to slovenský Žid, ktorý prežil druhú svetovú vojnu zväčša internovaný v pracovných táboroch Slovenského štátu alebo skrývajúc sa v horách stredného Slovenska. Krátko po skončení vojny sa presťahoval do Prahy, kde splynul s miestnym kultúrnym prostredím a postupne prešiel ako redaktor, publicista a spisovateľ od slovenčiny k češtine. Narodil sa a osobnostne formatívnu mladosť prežil v Humennom, odkiaľ si zväčša vyberal literárne námety aj dávno po tom, čo toto mesto opustil. Patrí do umelecky silnej generácie spisovateľov tematizujúcich šoa (Arnošt Lustig, Ladislav Fuks a i.), ktorá nastúpila koncom 50. a v prvej polovici 60. rokov, ale pridal sa k nej oneskorene a sprvoti aj dosť nenápadne, veď knižne debutoval až po štyridsiatke.

Grosman tragikomik

Na záložke prvého (českého) vydania knihy Nevěsta (1969), ktorá obsahovala sedem próz, Grosman svoju spisovateľskú pozíciu opísal takto: „Chcel by som písať o tom, čo sa stalo. Bojím sa však pátosu tragédie. A to je snáď dôvod – ak to tak smiem nazvať – môjho tragikomického nazerania. Zodpovedá to tiež povahe postáv, ktoré ma zaujímajú, ich životnému optimizmu, v ktorom je dosť miesta pre všetko, čo je ľudské.“ Ide o výstižnú charakteristiku vlastného diela a spisovateľského naturelu. Tragická doba pre spoločenstvo, ktoré sa napriek tomu, že nie je priamo zasiahnuté vojnovými udalosťami a žije v relatívne pokojnom zázemí, musí bezprostredne obávať o svoje prežitie – to sú čas a téma, ktoré ho dominantne zaujímali. Jeho prózy však nie sú monochromaticky ponuré, skôr sa pokúša o pestrú mozaiku zo života ohrozenej komunity.

Grosman príliš nepsychologizuje ani nefilozofuje, drží sa skromne pri zemi, veľkorysé, široko koncipované, rozprávačsky komplikované prozaické plátna uňho nenájdete. Rozpráva jednoducho, dôraz kladie na presvedčivé vykreslenie postáv a ich životného priestoru a na posolstvo ľudskosti vychádzajúce z jeho životnej skúsenosti.

Otvorený osud

Taká je aj Nevesta – nepochybne patrí k jeho kľúčovým a najvydarenejším prózam. Autor ju zaľudnil zaujímavými ľudskými typmi, ktoré žijú svoje každodenné životy napriek vojne a ohrozeniu, zažívajú nielen strach, ale aj krátke, oslobodzujúce chvíle úľavy a smiechu. Práve zachytenie každodennosti a s ňou spojených detailov tu hrá dôležitú úlohu. Krajčírka Lízele alebo Lízinka, ktorej „nebesá dopriali bujné boky a hojné rozmery“, žije počas druhej svetovej vojny vo svojej židovskej komunite v nemenovanom slovenskom malomeste, ktoré má kontúry autorovho rodiska Humenného. Pomaly ju opúšťa mladosť, žiadny ženích nie je na obzore, a to robí veľké starosti jej okoliu, najmä rodičom. Ich obavy sa znásobujú preto, že Lízinka má veselú, no tvrdohlavú povahu a výzvy rodičov berie na ľahkú váhu.

Znepokojenie sa zmení na zúfalstvo, keď koncom februára 1942 dorazí do mestečka správa o povinnej registrácii slobodných židovských dievčat. V tej chvíli sa z pudu sebazáchovy začínajú vytvárať často veľmi prekvapujúce dvojice chlapcov a dievčat a mestečko čoskoro zažije nebývalú udalosť. Hromadný sobáš sedemnástich párov má zabezpečiť, aby sa z dievčat slobodných stali vydaté panie a život mohol pokračovať v starých koľajach.

Záver príbehu je tragický, ale pre hlavnú postavu, ak ju porovnáme s riešením v novele Obchod na korze, prináša aj istú nádej. Voľným náprotivkom slabého, vnútorne rozorvaného slovenského arizátora Tóna Brtka je v Neveste trafikantka Remešová, priateľská, rázna žena, ktorá Lízele v deň deportácií ukryje. Jej ďalší osud tak na rozdiel od ostatných židovských dievčat nastupujúcich do vlakového transportu zostáva otvorený. Grosman touto postavou akoby reagoval na kritiku, ktorú vyvolal film Obchod na korze u niektorých slovenských publicistov, ale aj v straníckych štruktúrach. Tendenčne mu vyčítali, že zobrazuje Slovákov len ako slabochov a arizátorov, pričom medzi nimi boli aj bojovníci proti nacizmu a ľudáckemu režimu…

Grosman v slovenčine?

Pokiaľ ide o aktuálny preklad tejto novely do slovenčiny, nechajme bokom otázku, do akej miery bol nevyhnutný alebo potrebný. Vyšiel u netypického vydavateľa, knihu vydalo SNM – Múzeum židovskej kultúry v edícii Judaica Slovaca. Prekladateľka Marta Hlušíková pristúpila k textu empaticky a korektne.

Upozornil by som však na jednu črtu Grosmanovho písania, ktorú je prakticky nemožné organicky pretlmočiť pri spätnom preklade do slovenčiny. Grosman písal češtinou, ktorá mala ďaleko k bezchybnosti a spisovnosti, jeho rukopisy sú plné lexikálnych a tvaroslovných slovakizmov a východoslovenských regionalizmov. Táto vedomá aj podvedomá evokácia konkrétnej lokality sa potom pod vplyvom zásahov českých knižných redaktorov prirodzene nivelizovala a preklad z češtiny do slovenčiny ju ani v tomto prípade nedokázal vzkriesiť.

Nevesta ako scenár

Ladislav Grosman myslel veľmi často paralelne ako prozaik aj ako scenárista, tomu zodpovedá aj charakter jeho próz postavených na rozsiahlych dialogických pasážach. Nie inak to bolo aj v prípade Nevesty. Keď však vyšla knižne, bol už v emigrácii a jej filmová adaptácia na Barrandove bola nemožná. Nevzdával sa však a v tomto duchu písal vo februári 1969 aj režisérovi Jánovi Kadárovi, ktorý už tiež žil mimo Československa. „Vy viete ďalej dobre, že som Nevestu nepísal preto, aby som za ňu mohol v Izraeli mať byt a niekoľko kusov nábytku a p. Nemôžem za danej situácie tieto starosti nevziať do úvahy. Myslím, že my ešte okrem Nevesty natočíme i ďalšie filmy. Pôvodne som o týchto veciach nechcel hovoriť, ale nakoniec si myslím, prečo by som sa s vami priateľsky a v tejto situácii nemohol rozprávať aj o týchto veciach.“

Bohužiaľ, ďalšie filmy už spolu nenakrútili. Vo veci filmového spracovania tejto predlohy komunikoval aj s iným slávnymi režisérmi, svedčí o tom napríklad zachovaná korešpondencia s Milošom Formanom. Nakoniec príbeh sfilmoval až po Grosmanovej smrti izraelský režisér Nadav Levitan v roku 1984 ako televízny film s názvom The Seventeenth Bride (Sedemnásta nevesta).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Obchod na korze #nevesta #Ladislav Grosman #kniha týždňa #Ján Kadár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk