Nobelova cena za literatúru má rok na nápravu reputácie

04.05.2018 18:01
Nobelova cena za literatúru
Bývalá členka Švédskej akadémie Katarina Frostenson s manželom Jeanom-Claudom Arnaultom. Autor: ,

Kríza dôvery v Švédsku akadémiu má svoju dohru. Vzhľadom na škandál okolo sexuálneho obťažovania a predčasného vyzrádzania mien laureátov, ktorý inštitúciou otriasa už od vlaňajšieho novembra, v piatok akadémia dospela k radikálnemu riešeniu – Nobelovu cenu za literatúru tento rok neodovzdá.

V súvislosti s najhodnotnejším literárnym ocenením, aké sa dnes udeľuje, ide pravdepodobne o najväčší škandál od roku 1901, keď Nobelovu cenu vyhlásili po prvý raz. Ostatných kategórií sa toto rozhodnutie nedotkne.

Roku 2018 však v tabuľke laureátov Nobelovej ceny za literatúru prázdne miesto nehrozí. Ohlásenie víťaza plánuje Švédska akadémia len posunúť o rok. Vyhlásiť ho chce spoločne s držiteľom ceny za rok 2019. „Toto rozhodnutie sme prijali vzhľadom na poškodenú reputáciu akadémie a zníženú dôveru verejnosti v túto inštitúciu. Proces výberu laureáta je v pokročilom štádiu a bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, no akadémia potrebuje čas na opätovné doplnenie stavu, získanie väčšieho počtu aktívnych členov, a najmä dôvery v ich prácu,“ napísala včera akadémia na svojej oficiálnej stránke.

„Aktívni členovia Švédskej akadémie sú si, samozrejme, plne vedomí toho, že súčasná kríza dôvery nastoľuje vysoké nároky na dlhodobú a ráznu nápravu. Je podľa nás nutné poskytnúť čas na obnovu dôvery verejnosti v akadémiu ešte predtým, ako bude vyhlásený laureát. Takto konáme z úcty k predchádzajúcim, ale aj budúcim laureátom, k Nobelovej cene, ale aj k širokej verejnosti,“ dodal vo vyhlásení dočasný tajomník akadémie, švédsky spisovateľ Anders Olsson. Rozhodnutie plne podporuje aj Nobelova nadácia, ktorá spravuje financie a administratívu pozostalosti Alfreda Nobela.

Škandál, ktorý spochybnil kredit renomovanej ceny, sa týka Jeana-Clauda Arnaulta, manžela jednej z členiek Švédskej akadémie Katariny Frostensonovej, ktorého obvinilo zo sexuálnych útokov celkom 18 žien. Arnault, ktorý od akadémie získaval financie aj na prevádzku svojho súkromného kultúrneho centra Forum v Štokholme, mal navyše už od roku 1996 dopredu poznať a prezradiť mená laureátov Nobelovej ceny za literatúru. Dôvera bola nahlodaná aj v rámci samotnej akadémie. Po tom, čo jej členovia hlasovali za zotrvanie Katariny Frostensonovej na jej poste, rady akadémie opustili traja členovia.

Vážnosť celej situácii pridali aj výsledky vyšetrovania, ktoré tiež preukázali, že došlo k „neprijateľnému správaniu v podobe nechcenej dôvernosti“. Demisiu následne podali ďalší štyria členovia akadémie vrátane Frostensonovej. Táto funkcia sa pritom udeľuje na celý život a rezignácia je veľmi zriedkavým javom. Švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv – patrón akadémie – označil túto situáciu za obzvlášť poľutovaniahodnú a priznal, že zvažuje reformu, ktorá by okrem iného zmenila pravidlá ich vymenovania.

Od roku 1901, keď bola Nobelova cena za literatútu udelená prvýkrát, nebol laureát vyhlásený iba v čase prvej a druhej svetovej vojny v rokoch 1914, 1918 a v rokoch 1940 až 1943. Takisto ju nikto nezískal v roku 1935, pretože sa vraj nenašiel nikto, kto by si ju zaslúžil.

Švédska akadémia nie je jedinou známou inštitúciou, v ktorej hrá významnú úlohu svetová kampaň #MeToo zameraná na podporu obetí sexuálneho obťažovania. O dvoch členov – herca Billa Cosbyho a režiséra Romana Polańského – tento týždeň prišla aj Akadémia filmových umení a vied, ktorá každoročne udeľuje Oscarov. Cosby a Polański sa tak pridali k dvom doteraz vylúčeným členom akadémie. Prvým sa v roku 2004 stal herec Carmine Caridi, ktorého vylúčili za to, že poskytoval pirátom filmy nominované na Oscara, druhým je producent Harvey Weinstein, ktorého obvinili z rôznych foriem sexuálneho obťažovania desiatky herečiek.

Zaujímavosti o Nobelovej cene za literatúru

Udeľovanie Nobelovej ceny za literatúru sa v histórii často neobišlo bez rozličných kontroverzií.

  • Sovietsky básnik a spisovateľ Boris Pasternak, ktorý dostal cenu v roku 1958, ju najskôr prijal, po hrubom nátlaku zo strany komunistického režimu sa jej však zriekol.
  • Nobelovej ceny za literatúru sa v roku 1964 zriekol francúzsky filozof a spisovateľ Jean-Paul Sartre s tým, že odmieta akékoľvek oficiálne tituly.
  • V roku 1974 nebola cena udelená favorizovaným autorom – Grahamovi Greenovi, Vladimirovi Nabokovovi a Saulovi Bellowovi. Získali ju švédski autori Eyvind Johnson a Harry Martinson, ktorí boli členmi Švédskej akadémie, vo svete ich nikto nepoznal.
  • V roku 1984 si kvôli chorobe nemohol do Štokholmu prísť po cenu český básnik Jaroslav Seifert. O udelení ocenenia signatárovi Charty 77 vo vtedajších českých novinách vyšli dve vety, v slovenských jed­na.
  • V roku 2010 vzbudilo kritiku udelenie ceny peruánskemu spisovateľovi a esejistovi Mariovi Vargasovi Llosovi, prezývanému „kráľ kontroverzií“, kvôli tomu, že sa sústredil oveľa viac na politiku ako na literatúru.
  • Mimožánrovo bolo vnímané udelenie ceny spevákovi Bobovi Dylanovi v roku 2016.
  • Slovensko nemá ani jedného laureáta Nobelovej ceny za literatúru. Najbližšie k nej mal básnik Milan Rúfus. Podľa básnika, prekladateľa a vydavateľa Milana Richtera, ktorý niekoľko rokov pôsobil ako slovenský diplomat v Nórsku, mal práve Rúfus najväčšie šance, lebo na rozdiel od iných nominovaných slovenských autorov jeho poéziu už preložili do väčšiny svetových jazykov.
(čtk, kul)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sexuálny škandál #Nobelova cena za literatúru #Nobelova cena #MeToo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk