Ostrý jazyk Philipa Rotha rozvracal americkú idylu

Satirou a humorom zatínal do tém, ktoré politická korektnosť vytlačila na okraj záujmu. Či už to bolo zobrazenie americkej spoločnosti, modernej židovskej identity či sexuálnych túžob mladých mužov, namiesto ružových okuliarov si Philip Roth nasadzoval skôr silné dioptrie. Jeden z najvýznamnejších amerických spisovateľov druhej polovice 20. storočia a neúnavný propagátor českej literatúry zomrel v utorok na zástavu srdca vo veku 85 rokov.

23.05.2018 18:33
Philip Roth Foto: ,
Jeden z najvýznamnejších amerických spisovateľov druhej polovice 20. storočia Philip Roth zomrel vo veku 85 rokov.
debata

Romány Philipa Rotha sú plné autobiografických prvkov, v snahe vytvoriť si na ich základe ucelený obraz o jeho živote by však čitateľ zrejme narazil na viacero nepresností. Nejde o žiadne výkyvy v spisovateľovej pamäti, ale o autorský zámer, v ktorom do značnej miery uplatňoval formálne stieranie hraníc medzi skutočnosťou a fikciou. Tými, ktorí sa pokúšali tieto hranice presne lokalizovať, Roth často pohŕdal. „Píšem fikciu a vravím, že je to autobiografia. Píšem autobiografiu a vravím, že ide o fikciu. Pokým som teda taký nejasný a oni sú takí šikovní, nechajme rozhodnúť ich,“ cituje denník The Guardian čiastočne obrannú/čiastočne útočnú poznámku spisovateľa na adresu kritikov, ktorí s jeho štýlom často zápasili. Bol to však práve vynaliezavý a provokatívny rukopis, ktorý z Rotha urobil celosvetovo uznávaného literáta. Dráhu spisovateľa si však vybral pomerne neskoro.

Philip Roth sa narodil v roku 1933 v meste Newark (štát New Jersey) do rodiny židovských emigrantov, ktorí sa do Ameriky presťahovali z Poľska. Aj keď si už v detstve nosil z knižnice domov množstvo kníh, nikdy sa nezaoberal otázkou, čo skutočne znamená byť spisovateľom. Prvé ozajstné strety s písaným slovom prišli až počas vysokoškolského štúdia. Roth najskôr vyštudoval angličtinu na Bucknellovej univerzite, neskôr k tomu pridal titul z chicagskej univerzity (odbor anglická literatúra). „Až v druhom ročníku som začal naozaj čítať, chodil som na prednášky z literatúry, tam ma to jednoducho vzalo,“ spomínal Roth v rozhovore pri príležitosti zisku Man Booker Prize v roku 2011. Rozhovor pre český portál Literární.cz preložil Denis Molčanov.

Ako Roth v rozhovore ďalej sebakriticky priznal, jeho prvé literárne pokusy nemali veľký úspech: „Písal som také tie študentské historky, slabé, ako všetky študentské historky. Všetko sa začalo o pár rokov neskôr, keď ma povolali do armády. Dostal som prácu v kancelárii, kam som potom v noci chodil písať. Bol tam písací stroj, na ktorom som konečne začal písať príbehy, ktoré už za niečo stáli.“ Rastúcu kvalitu tvorby si však nevšimol len samotný autor, ale aj odborná literárna obec. Už za jeho debut Goodbye, Columbus z roku 1959 získal nasledujúci rok cenu National Book Award.

Oceňovaný aj kritizovaný

Na úspech prvej knižky nadviazal aj román Portnoy’s Complaint (1969, v českom jazyku vyšiel ako Portnoyův komplex), kde na pozadí príbehu židovského chlapca posadnutého sexom naplno rozvinul svoju záľubu v kontroverznejších témach. Provokatívna obscénnosť vyburcovala kritiku zo strany feministiek, ale aj časti kritikov, ktorí ho obviňovali z pornografie.

Koncom 70. rokov Roth vytvoril svoje románové alterego – Zuckermana – ktorý sa do polovice 80. rokov objavoval ako hlavná postava v mnohých knihách. Jeho dielo v tomto období rozdeľovalo spoločnosť najmä pre ironické zobrazovanie neduhov a psychických problémov modernej židovskej komunity v Amerike. Mnohí mu za satiru na adresu tých, ktorí prežili hrôzy holokaustu, pripisovali šírenie antisemitizmu. Sám Roth sa považoval skôr za amerického, nie židovského spisovateľa. Známe je aj jeho dielo Americká idyla z roku 1997, za ktoré získal Pulitzerovu cenu. V románe sa hlavný hrdina, ktorý vedie vysnený život, musí vyrovnávať s radikálnou zmenou počas turbulentných 60. rokov, keď Ameriku poznačili protesty proti vojne vo Vietmane.

Philip Roth (vpravo) na archívnej snímke z roku... Foto: SITA/AP
Philip Roth Philip Roth (vpravo) na archívnej snímke z roku 1960, keď získal cenu National Book Award za svoj debut Goodbye, Columbus.

Veľký vplyv na jeho tvorbu mal spisovateľ Franz Kafka, ktorým sa inšpiroval aj v románe The Breast (1972). Ako Roth prezradil v spomínanom rozhovore z roku 2011, Kafka na neho urobil obrovský dojem a obzvlášť sa ho dotýkali jeho „vážne komédie na tému viny“: „V 70. rokoch, keď som ešte učil (profesor tvorivého písania na univerzitách v Iowe a Princetone, pozn. red.), som o Kafkovi študentom veľa rozprával. A cítil som pri tom, že sa nachádzam v prítomnosti majstra.“ Ako Roth dodal, niekoľko rokov mal svoje prednášky pomenované Kafka & Bellow, čím vzdával hold aj svojmu ďalšiemu obľúbenému autorovi Saulovi Bellowovi.

„Kafka nie je ani v najmenšom fantastom, ktorý by si vytváral snový svet plný hrôz ako protiklad skutočného. Jeho prózy, naopak, znovu a znovu pripomínajú, že to, čo sa zdá byť nepredstaviteľná halucinácia či beznádejný paradox, presne zodpovedá skutočnosti,“ povedal o Kafkovi Roth v knihe Rozhovor v Prahe (1990), ktorá vyplynula z dialógov so známym českým spisovateľom Ivanom Klímom.

Praha ako druhý domov

Vonkoncom však nešlo o jeho prvú návštevu Československa. Fascinovaný krajom, odkiaľ Kafka pochádzal, zavítal po prvý raz do Prahy už v roku 1972. V tom čase sa zoznámil a spriatelil aj s mnohými disidentmi ako napríklad Milan Kundera, Ludvík Vaculík, Miroslav Holub či spomínaný Ivan Klíma. Zároveň sa dozvedel o ich zložitej situácii a cenzúre zo strany komunistického režimu. Odvtedy sa Roth do Prahy vracal každý rok a knihy „nevhodných“ českých, ale aj iných východoeurópskych spisovateľov vydával s pomocou vydavateľstva Penguin Books v Amerike.

„Keď som sa po svojej prvej návšteve Československa začiatkom 70. rokov vrátil z Prahy do Spojených štátov, porovnal som situáciu českých spisovateľov s nami v Amerike slovami: U nich nie je nič možné, ale všetko má význam, u nás je možné všetko, ale nič nemá význam,“ spomína Roth v knihe Rozhovor v Prahe.

Výlety do českej metropoly Rotha inšpirovali ku knižke Pražské orgie (1985). V roku 1994 bol spoločne s Günterom Grassom vyznamenaný Cenou Karla Čapka, v roku 2001 zase ako prvý získal Cenu Franze Kafky. Čo sa týka medzinárodných ocenení, každý rok sa nachádzal na úzkom zozname favoritov na zisk Nobelovej ceny. V roku 2012, rok po tom, čo získal cenu Man Booker Prize, médiám oznámil, že už sa nechystá ďalej písať. Švédskym novinám Svenska Dagbladet v roku 2014 povedal, že si prečítal všetky svoje knihy, „aby sa presvedčil, či neboli stratou času“. Odvtedy sa verejnosti skôr stránil a médiám poskytoval len málo rozhovorov. Mnoho románov Philipa Rotha neskôr dostalo aj filmovú podobu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #Československo #disident #Philip Roth