V 25 esejach autor postupne otvára nesamozrejmé súvislosti medzi písaním, literatúrou, premýšľaním a chodením, prechádzaním sa.
Chôdza totiž nie je nijaký šport, nejde pri nej o techniku, súťaženie, výsledky a víťazstvá oveľa viac je slobodným, často pomalým kráčaním bez vopred daného cieľa. Inak vyzerá lesná vychádzka, inak zase putovanie horskými úbočiami, mestský flanér nedá dopustiť na výhody spojené s potulkami modernou megapolis.
Kniha ponúka aj množstvo zaujímavých súvislostí medzi chôdzou a osobnosťami, ktoré sa ňou preslávili: kynici, Nietzsche, Rimbaud, J.-J. Rousseau, Gádhí, Thoureau, Gérard de Nerval. Téma chôdze je blízka nám všetkým, môžeme ju slobodne praktizovať kedykoľvek sa nám zachce, je zadarmo, je to radosť chudobných, podporuje aj duchovnú tvorbu: telo, nohy nás nesú ako samotný nosič, zatiaľ čo mysľou sme už možno kdesi inde. Telo vedie dialóg s mysľou v režime oslobodenom od starostí a stresu z práce a domácich malicherností; dodáva nám odvahu vykročiť tým správnym smerom, nech je to hocikedy.
Frédéric Gros (1965) je profesorom politickej filozofie na Univerzite Paríž XII. Bol editorom posledných prednášok Michela Foucaulta na Collège de France. Napísal knihy o psychiatrii, práve a vojne. Jeho kniha Filozofia chôdze sa stala bestsellerom na medzinárodnom knižnom trhu.
Vo francúzskom origináli Marcher, une philosophie (Carnets Nord 2008). Preložil Pavol Sucharek.
Hronka
