Foto: SLOVART
V knihe André Acimana Daj mi tvoje meno ide o vyššiu formu hry s oslovením: Milovaného človeka možno osloviť naším vlastným menom, čím sa vyjadrí vrcholný stupeň stotožnenia sa a oddanosti. Je to ako povedať niekomu: Ja som ty a ty si ja. Zrejme tak to myslel aj autor príbehu lásky dvoch mužov.
Podľa knihy bol nakrútený aj film, takže niekto bude čítať knihu až po pozretí tejto romantickej snímky. Film bol obrazovo krásny, no text, písaný v prvej osobe, umožňuje oveľa hlbší prienik do psychiky oboch zúčastnených. Film často vystačí len vonkajším pohľadom, ale spisovateľ nemôže nič oklamať. André Aciman sa však ani nesnaží nič obchádzať. Píše s chuťou, podrobne a dôsledne. Je naplno prítomný v intímnych situáciách, keď si chlapci uvedomujú svoju náklonnosť, vyznávajú si lásku a konfrontujú sa s okolím. Čitateľ číta, čo robia ich ruky, ako reaguje ich telo, srdce, rozum. V každom prípade je to aj zaujímavá psychologická štúdia.
Hlavná postava Elio má sedemnásť, pochádza z kultivovanej rodiny vysokoškolského profesora. Žije v krásnom prostredí na slnečnom talianskom morskom pobreží. Bývajú v mestečku, v starobylom dome. Na leto prichádza do ich príbytku mladý americký intelektuál, hosť rodičov, 24-ročný Oliver. Chlapci majú blízo seba spálne, môžu si jeden druhého dostatočne všímať. Mladého zaujme suverenita staršieho, jeho osobnosť a šarm. Netrvá dlho a obaja muži zistia, že sú navzájom očarení. Leto to podporuje – spoločné kúpanie, príroda, výlety. A prajú im aj rodičia. Najmä Eliov otec je veľmi citlivý a vnímavý človek. Pochopí sympatie svojho syna k Oliverovi a netrápi ho odsudzovaním a usmerňovaním. Dožičí mu, aby si svoju letnú lásku užil – a to najmä v duchovnom zmysle slova. Hoci v príbehu ide, samozrejme, aj o telesnú príťažlivosť, veď sú to mladíci, dôležitá je kultivovanosť vzťahu, to, ako je jemnocitne realizovaný, prijímaný a posudzovaný. Ako dobrota, ako poézia, ako obohatenie.
Leto sa však končí a končí sa aj vzťah. Nemôže pokračovať, lebo Američan odchádza. Každý si žije svoj život, vstúpia doň aj ženy, deti, ale spomienka na neobyčajné leto pretrváva. Knižka je zaujímavou úvahou o paralelných vzťahoch, o zvláštnych zážitkoch a citoch, ktoré môžu osobnosť obohatiť, hoci sa vymykajú bežným zvykom. Človek môže byť očarený umeleckými predmetmi, históriou, krásou krajiny a aj podmanivým človekom, ktorý v jeho blízkosti zažiari. Nemusí to byť základ na bežný vzťah, ale srdce ten cit obohatí. Kto si prečíta túto knihu, dozvie sa veľa aj o tom, ako sa začína dospievanie, ako vtedy fungujú vzťahy, čo človek hľadá. Pre rodičov je román zasa možnosť porovnať si „výchovné metódy“ s inými rodičmi. Celkovo je to však najmä jemnocitná kniha o tom, ako kultivovane môže komunikovať človek s človekom a s okolitým svetom.
