Kniha týždňa: Štvrť mysliacich pánov

08.09.2018 10:50

Ak ste 19. mája nazreli skoro popoludní do Pisztoryho paláca v Bratislave, kde sa odohrával piaty ročník knižného festivalu Brak, natrafili ste tam na netradičný zjav portugalskej literatúry – Gonçala M. Tavaresa, ako pokorne opisuje svoju lásku k literatúre a písaniu.

Goncalo M. Tavares: Štvrť
Goncalo M. Tavares: Štvrť

Tavares je samorast, ktorý si razí cestu džungľou slov, namiesto mačety používa pero a za sebou zanecháva zbierky unikátnych textov, aké v Portugalsku nemajú obdobu.

Jeho tvorba obsahuje básne, romány, krátku prózu, piesne, divadelné hry i scenáre, pričom väčšina z nich patrí do cyklov s názvami, ktoré vymyslel sám autor, údajne z potreby odlíšiť sa od všetkých existujúcich žánrov a literárnych foriem.

Spisovateľská biografia Tavaresa, rovnako ako jeho diela, môže na niekoho pôsobiť ako prehliadnuteľný konštrukt, pravdou však je, že po dvadsiatich rokoch aktívnej literárnej činnosti sa o ňom píše presne tak, ako by si každý autor želal byť zvečnený v čítankách. Zároveň je jedným z najpreklada­nejších portugalských autorov a jeho romány Jeruzalem (2004) a Naučiť sa modliť v dobe techniky (2007) z cyklu Kráľovstvo získali viacero medzinárodných ocenení.

Série kníh s názvami ako Skúmania, Kráľovstvo či Encyklopédia sú zaradené do rôznych období spisovateľovej tvorby a vytvárajú myšlienkovo a formálne ucelené diela. Forma je však u Tavaresa relatívny pojem, a dokazuje to aj jeho súbor zošitov neveľkého rozsahu o obyvateľoch známych mien v imaginárnej štvrti. Tvorí ju dosiaľ desať zošitov, z ktorých tri u nás vyšli samostatne v dvojjazyčnom slovensko-portugalskom vydaní pod názvom Pán/O Senhor Valéry, Henri, Juarroz (Portugalský inštitút, 2015), a tento rok vyšlo, opäť v Portugalskom inštitúte, ďalších sedem zošitov pod súborným názvom Štvrť v slovenskom preklade Antona Pasienku, doplnených o krátky úvod a rozhovor s autorom.

Návod na použitie Tavaresa

Tavares povedal, že by mu neprekážalo, keby sa cyklus Štvrť stal jeho nedokončeným dielom. Aj to vypovedá o jeho premyslenej snahe svoju tvorbu vopred definovať, no na druhej strane ho nemožno obviniť z toho, že by sa bral príliš vážne. Za obyvateľov Štvrte si vybral svoje obľúbené osobnosti – preto čítame o pánovi Brechtovi, Calvinovi, Eliotovi či Swedenborgovi, ale vybral si len také osobnosti, ktoré naňho pôsobili hravo a dokázali ho aj pobaviť.

Každému pánovi je venovaných niekoľko desiatok strán a je asi namieste povedať, že jednotlivé časti (autor ich nazýva zošity) spolu nijako nesúvisia, preto v origináli aj vychádzajú samostatne. Tavares pri každom z nich hľadá spôsob, akým slovne vyjadriť vopred nastavený myšlienkový pochod, akúsi charakteristickú črtu každého z pánov. Je jazykovo úsporný, často sa snaží ideu vtlačiť do čo najmenšieho počtu slov, a tam, kde nápad prerastá lingvistické možnosti, použije kresbu.

Kresby brazílskej ilustrátorky Rachel Caiano sú v priamej súhre s textom, reagujú naň, vzájomný vzťah Tavaresových čŕt a jej ilustrácií je podobný vzťahu režiséra a herca. Koniec koncov predstava míma, ktorý bezprostredne reaguje na prečítané slovo a snaží sa ho pohybovo a výrazovo stvárniť, nie je ďaleko od možnej interpretácie Štvrte ako umeleckého diela.

Čítanie ako umelecký zážitok

Základným predpokladom pre akceptovanie nielen Štvrte, ale Tavaresovej autorskej existencie ako takej, je pristúpiť na jeho pravidlá hry. Jednotlivých pánov vo Štvrti možno čítať rovnakým spôsobom, akým v galérii hľadíme na obrazy alebo akým znova a znova hltáme básnickú zbierku. Tavares si vytvára vlastnú symboliku a používa ju na vyjadrenie emócií a základných ľudských vlastností, čo ho neomylne privádza k satire. Niektorých pánov necháva zamýšľať sa nad chodom sveta, iní sú zase zahľadení do vlastného bytia alebo bez svojho vedomia bojujú s veternými mlynmi.

Pán Walser sa teší zo svojho domčeka v lese, a jeho radosť len mierne klesá s vedomím skutočnosti, že mu ho robotníci postupne rozoberajú pred očami. Pán Kraus glosuje politiku a pán Breton vedie rozhovory sám so sebou. Cez to všetko však preráža autorovo nadšenie pre umenie, a otázky, ktoré si páni kladú, rovnako ako ich odpovede na ne, môžu byť tak filozoficky podkuté, ako aj banálne.

Prednášky pána Eliota navštevuje len zopár obyvateľov Štvrte, medzi nimi pán Swedenborg, ktorý nepočúva, pretože potichu pracuje na svojom grafickom znázornení vzťahov. A hoci jeho zošit je naozaj plný základných geometrických tvarov, doplnených riedkym textom, je jedným z najpôsobivejších v tejto sérii, pretože doslova núti čitateľa k obrazotvornosti.

Pána Eliota vedú zase jeho nevydarené rozumové rozbory z kontextu vytrhnutých veršov k pochybnostiam a zbaviť sa ich mu pomôže len jeho úprimná snaha hľadať ich jednoduchšiu, pochopiteľnejšiu polohu. Čo-to o povahe jednotlivých textov možno prezrádza Tavaresova výpoveď, že sa občas zamýšľa nad tým, ako zazrieť vetu z inej stránky, napríklad z profilu.

Myslenie nie je luxus, ale potreba

Najrealistickejším vkladom autora do tohto cyklu je prepracovanosť portrétov jednotlivých pánov. Od toho momentu už môžu ísť do absurdna a ešte ďalej, ale v pozadí zostáva uvedomenie, že uvažovanie každého obyvateľa Štvrte je jedinečné. Odlišnosť ich rovníc na vyjadrenie dňa, noci, slov i pocitov vytvára toto šťastné susedstvo, kde sa rozdielnosť nosí a výmena názorov nie je považovaná za urážku, naopak, je žiadaná, aby sa malo o čom ďalej premýšľať.

Uvažovanie a rozjímanie je tu základom ľudského bytia, no ľahko by sa dostalo aj za jeho hranicu. V istom zmysle je Štvrť v takomto súbornom vydaní interaktívnou prózou.

Čitateľ môže listovať v jednotlivých zošitoch v ľubovoľnom poradí a hľadať spojitosti, a ak ide o fanúšika niektorej z osobností, ktoré Tavaresa inšpirovali, môže s autorom viesť konštruktívny dialóg.

Zoznamovanie sa s ilustráciami Rachel Caiano je rovnako zaujímavé ako zoznamovanie sa s textom. V časti Pán Brecht a úspech postupne ilustruje zapĺňajúcu sa miestnosť zaujatých poslucháčov, pána Eliota zase útržkovito zachytáva v jednotlivých polohách uvažovania. Vie sa vyjadriť jednoduchou priamkou, ale i temnými komplexnými kresbami v časti Pán Kraus a politika.

Vydarený experiment

Tavaresov sen o nedokončenosti Štvrte nie je ani tak snom ako skôr nevyhnutnou potrebou vyjadriť sa k jej celistvosti. Necíti záväzok vytvoriť o všetkých obyvateľoch Štvrte samostatný zošit, ale priznáva, že by ešte rád prišiel napríklad s pani Woolfovou.

Jeho literárny experiment sa stretáva poväčšine s úspechom, hoci fakticky dáva existujúcemu materiálu, ktorým je pozorovaný svet, nové šaty. Fascinuje látkou, z ktorej šije: je jemná, prepracovaná, a hoci švy sú aj na tých najmenej očakávaných miestach, výsledný odev pohodlne drží. Je originálny, vtipný, miestami obsesívny, no pre umenie nadovšetko zapálený.

„Bolo jedno kníhkupectvo a to predávalo len jednu knihu. Mali v ňom stotisíc výtlačkov tej istej knihy a všetky boli očíslované. Ako v každom inom kníhkupectve, aj tu zákazníci váhali. Nevedeli, ktoré číslo si vybrať.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Portugalsko #literatúra #knižný tip
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk