Kniha Imagológia je istým spôsobom súčasťou troch výstav z jeho tvorby (Cez fotografie, Imagológia I., Imagológia II.). Kombinované techniky, ofsetové tlače, litografie, kresby tušom na fotografie, makulatúry, pastely, tempery, rytiny, akryly, serigrafie, kresby a podobne zachytil na fotografiách Vít Fila (syn Rudolfa Filu), ktorý graficky príťažlivo spracoval aj celú túto publikáciu.
Vysvetlenie podstaty
Štúdia Martina Kaňucha a Petra Michaloviča Dialogika tvorby zaberá v knihe v porovnaní s obrazovou prílohou (bohatou ukážkou z tvorby Rudolfa Filu) nepatrnú časť, ale obsahovo je veľmi dôležitá. Je vysvetlením podstaty Filovej tvorby.
Tomuto výtvarníkovi venoval v minulosti nemalú pozornosť aj Juraj Mojžiš, výtvarný i filmový teoretik, autor mnohých kníh o výtvarnom a filmovom umení, a to najmä v monografii s názvom Rudolf Fila. V roku 1969 Oskár Čepan napísal a pripravil do tlače monografiu o diele Rudolfa Filu. Nástup normalizácie však spôsobil, že táto monografia nevyšla. V roku 2003 vychádza kniha Rudolf Fila – Miroslav Petříček Obraz a slovo, ktorej editorom je Peter Michalovič a vydal ju K. K. Bagala ako bibliofíliu.
O Rudolfovi Filovi teraz aktuálne napísali Martin Kaňuch – redaktor, dramaturg, editor, kurátor – a Peter Michalovič – filozof a estetik, filmový teoretik a kurátor, ktorý realizoval vyše sedemdesiat výstav u nás i v zahraničí. Venuje sa filozofii, reflexii a teórii jednotlivých druhov umenia, čo je prítomné aj v úvode k Imagológii. Michalovič i Kaňuch vytvorili ku knihe nielen úvodný text, ale aj precízny prehľad biografie a podrobnú bibliografiu.
Rudolf Fila samostatne vystavoval od začiatku 60. rokov, prvú jeho výstavu v roku 1962 v Brne na druhý deň po vernisáži zatvorili, ale v druhej polovici 60. rokov už pobudol umelec v zahraničí (Taliansko, Paríž). V roku 1971 jeho zahraničná výstava v Zürichu nebola zrealizovaná a stal sa takmer na dvadsať rokov predstaviteľom alternatívnej kultúry. Napriek tomu absolvoval tematické zájazdy do viacerých krajín a ku koncu 80. rokov spolu s niektorými inými výtvarníkmi (Jankovič, Sikora a i.) vystavoval v zahraničí (Švédsko, Dánsko, Nemecko) alebo samostatne (Veľká Británia).
Stať sa básnikom
„Ak sa hoci len letmo pozrieme na Filove maľby, premaľby, domaľby či kresby,“ píšu autori v úvode ku knihe, „je evidentné, že máme do činenia s výsostne dialogickým tvorcom“. Dialogickosť u Filu je založená na jeho kontakte s dielami iných umelcov, ktorých tvorbu vnímal veľmi citlivo, a na kontakte pedagóg – študent. Lebo Rudolf Fila pôsobil najprv na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a potom desiatky rokov viedol Ateliér voľnej maľby na VŠVU. Sám na školách tohto typu študoval, napríklad na ŠUP v Brne a potom na VŠVU v Bratislave u prof. Mudrocha.
Filov pedagogický prístup k študentom pripomína Petrovi Michalovičovi a Martinovi Kaňuchovi platónovský dialóg Sokrata s jeho partnermi. Ak autori postavili úvod (Dialogika tvorby) ku knihe Imagológia na pojme dialóg, nie je to iba pre uvedené dôvody. „Poézia bola pre Filu predovšetkým základným postojom k svetu, stať sa umelcom znamenalo stať sa básnikom.“ Básnicky, teda silne subjektívne sa dopracovával k vlastnej pravde a k vlastnému postoju k svetu. Bol toho názoru, že „obrazy sa rodia predovšetkým z iných obrazov“ tým, že sa umelec inšpiruje motívmi či celým dielom iného tvorcu. „Mňa fascinovalo na umení to, že aj to najstaršie umenie môže byť mladé, nové a svieže,“ vyjadril sa Fila. Podľa neho diela aj zo staroveku, prehistorické, sú dnes živé a fascinujú človeka.
Rudolfa Filu zaujímalo umenie dejín umenia, čiže „dialóg“. Je o ňom známe, že do galérií chodieval so skicárom a s ceruzkou a skicoval si tie obrazy, ktoré ho čímsi osobitne zaujali. Tie mu mohli poslúžiť a aj poslúžili v budúcnosti na „premaľbové intervencie“.
Išlo o zmenu vyznenia
Autori publikácie precízne charakterizujú jednotlivé princípy Filovej tvorby – modusy (analytický, variačný, žánrový). V ich štúdii o Filovej tvorbe zaujme prepojenosť výtvarného a slovesného umenia v teoretickej rovine, keď hovoria o kompozičnej alebo architektonickej forme a ich postupoch ako analógií estetického zavŕšenia. „Fila svojimi premaľbami rád menil celkové estetické vyznenie obrazov.“
Autori štúdie upozorňujú i na zaujímavosť, že Rudolf Fila pracoval aj s podkladmi, ktoré nemali dominantnú estetickú hodnotu, ale patrili napríklad do masovej kultúry (kalendáre, listy z katalógov a pod.). To mu mohlo v budúcnosti poslúžiť k vlastnej tvorivej či pedagogickej činnosti. Fila je totiž autorom aj knižných publikácií: Analýza výstavby výtvarného diela (1979), Výtvarná príprava pre 1. a 2. ročník umeleckopriemyselnej školy, Na čo nám je umenie (1991), Cestou (2003).
Kniha Cestou bola odmenená Cenou Dominika Tatarku za rok 2003. Ide o eseje, prednášky, recenzie, prejavy na vernisážach, rozhovory a rôzne iné texty z rokov 1965 – 2002. V roku 1999 mu bola za tvorbu udelená Cena Martina Benku. Prvé významné uznanie získala už jeho diplomová práca (ženský akt) – Cena za maľbu.
Rozsahový nepomer obrazovej a textovej časti je v knihe Imagológia zjavný, a tak je to pri publikáciách tohto typu správne, no v tomto prípade zásluhou autorov úvodnej štúdie sú obidve časti tak prepojené, že príjemcovi poskytujú dôkladný a celistvý obraz o tvorcovi Rudolfovi Filovi, ktorého novátorské diela sú okrem Slovenska aj v mnohých krajinách Európy a Ameriky.
