Foto: i+i print
Bez servítky totiž neúnavne diskutuje a polemizuje; uvažuje a opisuje, čo sa odohráva v hlave i srdci skutočného zberateľa. Keby táto kniha taká nebola, niekto by mohol povedať až do prasknutia nabitá vášňou, nebola by úprimná. Ako hovorí jej autor Ivan Melicherčík: „Zberateľstvo je vášeň daná človeku rovnako od boha i diabla.“ Preto je táto jeho nová kniha osobná, ba až intímna.
Ivan Melicherčík je novinár, publicista, vydavateľ, zberateľ umenia. Za svoje zberateľské aktivity získal rešpekt, uznanie i mnoho ocenení doma na Slovensku, rovnako aj v cudzine. V pomeroch a podmienkach strednej Európy totiž dokázal vybudovať zriedkavé dielo – v plnom zmysle tohto slova. Pretože zbierka umenia, ktorú vyše štyri desaťročia s citom a vkusom buduje, je bez zveličovania originálna a unikátna.
Svetlé i temné stránky
Kniha Zberateľ, príbeh bez konca je voľným pokračovaním predchádzajúcej knihy Ivana Melicherčíka Zberateľ alebo zmluva s diablom (Artforum, 2012). Autor v nej bez zábran odhaľuje zákulisie zberateľstva, píše o všetkom, čomu sa zberateľ umenia nemôže vyhnúť.
V jednotlivých kapitolách bohato ilustrovanej publikácie objasňuje svetlé i temné stránky zberateľstva, rozpitváva zberateľa z rôznych uhlov, poodhaľuje, ako sa zbierka rodí. Píše o obchode s umením, falzifikátoch, manipuláciách médií, otáznikoch spojených s výtvarnou kritikou, teóriou či trhom… Jednoducho, približuje, aké prekážky musí zberateľ pre svoju vášeň ustavične prekonávať, s akými démonmi zas a znova bojovať.
Kniha ide až pod kožu, priam na kosť. Ivan Melicherčík jasnými názormi vyzýva na zamyslenie, diskusiu i zmenu. Súčasne inšpiruje, argumentuje vlastnými skúsenosťami, a to všetko úsporným a sviežim jazykom skúseného novinára. Text dopĺňajú desiatky dokumentárnych záberov z autorovho fotoarchívu, ktorý eviduje tisícky snímok z ateliérov, galérií, výstav, z ciest po svete, z návštev veľtrhov umenia, portrétov umelcov, zberateľov, fotografie výtvarných diel…
Žiarivé mená
V publikácii Ivan Melicherčík predstavuje aj rad diel zahraničných autorov, o ktoré sa rozrástla jeho zbierka moderného a súčasného umenia v ostatných rokoch. Sú v nej zastúpené diela Dufyho, Gaba, Domíngueza, Appela, Vasarelyho, v zozname nechýba Charchoune, Bores, Frohner, Urdin, Maddox, Lucebert, Pignon, Antes, Beaudin, de Saint Phalle, Nemes, Goeschl, Konjović, Tisnikar, Lindström, Švankmajer, Načeradský a ďalší. Melicherčíkova zbierka má medzinárodný rozmer už roky, pričom v nej nechýba ani jedno žiarivé meno slovenskej výtvarnej scény: Hložník, Sokol, Galanda a galandovci, Jakoby, Jankovič a mnohí iní.
Ojedinelým je napríklad súbor pätnástich olejov od Martina Benku (v súčasnosti vystavený na Bratislavskom hrade). Volá sa Z Jadranu I – XV a umelec ho namaľoval na pobreží Dalmácie v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Cyklus sa vymyká z tematického, koloristického rámca i charakteru klasických Benkových diel a predstavuje zberateľskú raritu.
Osobitné miesto v zbierke patrí insitnému umeniu zo štrnástich štátov, zvlášť treba poukázať aspoň na sériu obrazov od Emerika Feješa, chorvátsko-maďarsko-srbskej legendy svetového naivného umenia. Významná je aj kolekcia zakladajúcej generácie slávnych slovenských naivistov – roľníkov a sedliakov z Kovačice.
Africká zbierka
Samostatnú kapitolu v zbierke Ivana Melicherčíka vytvára jedna z najpozoruhodnejších kolekcií afrického kmeňového umenia v strednej Európe. Tvorí ju vyše 800 drevených, bronzových a kamenných plastík – sôch, masiek a iných artefaktov pochádzajúcich z 30 kmeňov 15 afrických krajín. Niektoré z nich sú unikáty s nezanedbateľnou historickou hodnotou.
Túto zbierku jej majiteľ dosiaľ predstavil na 11 výstavách a vydal o nej štyri obsiahle publikácie s bohatým obrazovým materiálom. Jej súčasťou je okrem iného napríklad aj súbor relikviárnych sošiek gabonského kmeňa Kota, zvaných mbulu ngulu, ktorý je počtom 141 exponátov najväčší na svete.
Ivan Melicherčík by svoju rozsiahlu africkú zbierku rád trvalo vystavil v niektorom múzeu alebo galérii. Žiaľ, na Slovensku o ňu, napriek opakovanému úsiliu, nie je záujem, preto chátra v sklade. Pretrvávajúce problémy s perspektívnym umiestnením kolekcie zberateľa prinútili zastaviť jej rozširovanie, a tak sa zaoberá plánom, že ju napokon daruje do zahraničia.
Z knihy cítiť, že Ivana Melicherčíka trápi budúcnosť a osud aj ďalších častí jeho prácne budovanej zbierky. Rodila sa 45 rokov. Zdokonaľoval ju postupne, deň po dni, z roka na rok, pomaličky, nesmierne opatrne a trpezlivo ako precízny brusič opracováva a zušľachťuje drahokam. V zahraničí je obvyklé, že popredné galérie, múzeá a kultúrne nadácie majú prehľad o súkromných zbierkach a zaujímajú sa o ne, prezentujú ich a zastrešujú, na Slovensku, žiaľ, takúto tradíciu nemáme.
Osemnásť kníh
Ivan Melicherčík nie je typ zberateľa, ktorý svoju zbierku schováva pred svetom za zamknutými dverami či v bezpečí depozitu. Práve naopak, od začiatku jej vzniku zbierku neúnavne popularizuje a propaguje, rovnako umelcov i umenie ako také. Organizoval desiatky výstav na Slovensku a tiež v zahraničí, napísal stovky novinových textov o výtvarnom umení, desiatky recenzií, autorsky pripravil rad monografií a katalógov k výstavám. Napísal a vydal 18 kníh.
Azda by sme mohli so štipkou zveličenia povedať, že Ivan Melicherčík je akýsi stredoeurópsky Ernst Beyeler. Tento legendárny švajčiarsky zberateľ a obchodník mu je v mnohom vzorom. Inšpirovala ho nielen jeho neutíchajúca vášeň a zanietenie pre umenie, nie iba výlučne budovanie, zveľaďovanie a cizelovanie zbierky, ale najmä jej neúnavná prezentácia, komunikácia s odbornou i laickou verejnosťou – veľkorysé výstavy, katalógy a knihy o nej. Samozrejme, v rámci možností. Ustavične sa však delí o radosť i dobrodružstvo, ktoré mu zberateľstvo a samotné umenie prináša. Napokon, dôkazom je aj kniha s názvom Zberateľ, príbeh bez konca.
Nevyliečiteľná vášeň
Na slovenskom trhu je táto kniha tematikou osamotená. Rovnako ako býva vlkom samotárom zberateľ. Zároveň ide o publikáciu, ktorá nikoho nenúti používať ju striktne ako návod; nevyhlasuje sa v nej, že tu uvedené názory sú jediné správne. To sa jej prieči. Naopak, svedčí jej, a to je tiež na autorovom prístupe sympatické, že súhrn osobných pravidiel, úvah a skúseností nevnucuje, iba nimi predstavuje svoj vkus a priority. Pozýva nimi do sveta vlastných poznatkov, aby sa o ne podelil. A je len na čitateľkách a čitateľoch, či vstúpia, či osobný kompas a mapy popredného zberateľa zakresľované počas jeho výprav za umením niekedy použijú.
Namieste je však mimoriadna ostražitosť. Ivan Melicherčík už v jednej zo svojich prvých kníh o zberateľstve prirovnal túto vášeň k nevyliečiteľnej chorobe. Trefne ju pomenoval diagnóza delirium collectoris. A či je nákazlivá alebo nie, napokon zistí každý sám po prečítaní tejto knihy.
Ivan Melicherčík: Zberateľ – príbeh bez konca
i+i print, Bratislava 2018
