Vo veku 79 rokov zomrel izraelský spisovateľ Amos Oz

, 28.12.2018 16:05, aktualizované: 17:14
Amos Oz
Amos Oz bol nielen spisovateľom, ale aj politickým aktivistom. Autor: ,

„Som plný príbehov. Myslím, že ich v sebe nosím oveľa viac, než na koľko mi ešte ostáva čas. Takže sa vždy vraciam ku kľúčovému problému – ktorý z nich napísať najskôr? A ktorý radšej ponechať nenapísaný?“ S vnútornou dilemou, ktorú Amos Oz popísal v rozhovore pre Pravdu ešte v roku 2013, zápasí mnoho autorov, úspešná kariéra najprekladanejšieho izraelského autora je však dôkazom, že sa vždy dokázal rozhodnúť správne. Slávny spisovateľ a politický aktivista včera zomrel vo veku 79 rokov.

O otcovom úmrtí informovala na twitteri jeho dcéra Fania Ozová-Salzbergerová. „Môj milovaný otec práve zomrel na rakovinu. Choroba mala rýchly priebeh. Zomrel v pokoji, v spánku, obklopený tými, ktorí ho milujú,“ napísala na sociálnej sieti. „Rešpektujte, prosím, naše súkromie. Na telefonáty nebudem reagovať. Vďaka tým, ktorí ho mali radi,“ dodala.

Oz sa narodil v Jeruzaleme ako Amos Klausner v rodine východoeurópskych Židov, ktorí sa prisťahovali do vtedajšej britskej mandátnej Palestíny v polovici 30. rokov. Uznávaný intelektuál na vlastnej koži zažil dve arabsko-izraelské vojny a viac ako 30 rokov strávil v kibuci. Ako angažovaný autor dlhé desaťročia hlásal zmierenie medzi Židmi a Arabmi.

„Po mnoho rokov som oficiálne pokladaný za zradcu svojho vlastného ľudu. Mám vo svojej krajine dosť nepriateľov. Viac než štyridsať rokov presadzujem v Izraeli cestu kompromisu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ktorý nezakladám na princípoch, dokonca ani na spravodlivosti, ale na nutnosti vzájomného prežitia. A to dlho nechcel nikto pochopiť,“ povedal v roku 2003 pre Mladú frontu Dnes.

Amos Oz je autorom viac ako 30 prozaických kníh (románov, zbierok poviedok či textov pre deti), ale aj stoviek esejí a článkov na politické témy, ktoré vychádzali v izraelskej, ale aj zahraničnej tlači. Debutoval v roku 1965 zbierkou poviedok Krajina šakalov. Viacero jeho kníh vyšlo v češtine, slovenskí čitatelia ho poznajú vďaka knihám ako Čierna skrinka (2011), Panter v podzemí (2014) či Judáš (2018). Jeho diela preložili do viac ako štyridsiatich jazykov. Ozove príbehy často slúžili aj ako podklad pre filmové adaptácie. Jednou z najznámejších je film Príbeh lásky a temnoty z roku 2015, ktorý režírovala herečka Natalie Portmanová. Vo filme si aj zahrala, stvárnila Ozovu matku.

Za najväčší spisovateľský vzor Oz často uvádzal Franza Kafku. „Kafkova tvorba ma – jeho vlastnými slovami – zasiahla ako sekera do hrude. Keď som ako šestnásťročný po prvý raz prečítal Proces v hebrejskom preklade, svet už nikdy nebol taký ako predtým. Cítil som, že už nemôžem ničomu celkom veriť. Nebol som si už istý, že budovy pred mojím zrakom sú skutočne budovami a ku všetkým ľuďom v mojom okolí som začal pristupovať veľmi obozretne. No najviac zo všetkého ma desili dokumenty. Ako rodák z Jeruzalema som mal mimoriadne šťastie, že som stretol hneď dvoch blízkych priateľov, niekdajších spolužiakov Franza Kafku. Jedným bol Max Brod a druhým môj niekdajší profesor Šmuel Hugo Bergmann. Obaja ma prekvapili tvrdením, že Kafka dokázal byť veľmi zábavný a vtipný. Zvláštne, vždy som si ho predstavoval skôr v temných farbách…“ povedal médiám v roku 2013, keď si v Prahe prevzal Cenu Franza Kafku.

Za svoju tvorbu získal Oz množstvo ocenení, okrem Ceny Franza Kafku napríklad Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov či Izraelskú cenu za literatúru. Často býval skloňovaný ako favorit na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. „Môžem vás ubezpečiť, že ak Nobelovu cenu nikdy nezískam, určite preto nezomriem ako nešťastný muž,“ priznal pred piatimi rokmi novinárom s úsmevom Oz.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úmrtie #Izreal #Amos Oz #Franz Kafka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku