Príbeh indického brahmana a jeho hľadanie zmyslu života je čírym príbehom, básňou v próze, nežným pohladením duše. Je to nielen Hesseho interpretácia životného príbehu Buddhu, ale aj hľadanie východiska z vlastnej životnej krízy.
Hermann Hesse (1877 – 1962) bol nemecko-švajčiarsky básnik, prozaik a esejista, výtvarník, syn misionárov pôsobiacich v Indii. Jeho tvorba medzi vojnami čerpala z tradícií európskeho humanizmu, ale aj z budhizmu a psychoanalýzy. V roku 1946 dostal Nobelovu cenu za literatúru, za „jeho oduševnenú literárnu tvorbu, ktorá s odvahou a hĺbkou súčasne predstavuje klasické humanistické ideály a vysoké štylistické hodnoty“, ako uviedla Švédska akadémia. Hesseho dielo si v 60. a 70. rokoch našlo mnoho nových čitateľov – dôvodom bol zrejme dobový záujem o východné filozofie, ale aj fantazijné, až halucinačné opisy obsiahnuté v niektorých jeho textoch.
V nemeckom origináli Siddhartha (V. Fischer Verlag 1922). Preklad Ľudmily Rampákovej edične pripravila a Krátke reminiscencie vybrala a preložila Daniela Humajová, preložila aj Michelsov doslov. V knihe sú použité ako ilustrácie štyri Hesseho akvarely. Prvé vydanie knihy (identické s týmto) bolo zaradené medzi Najkrajšie knihy Slovenska.
Petrus
