„Názov knihy je životným mottom Andreja Tušera a pochádza od jeho priateľa, svetoznámeho horolezca Ivana Fialu, ktorý horolezectvo nenazýval športom, ale považoval ho za svetonázor. Z Tušerových slov je táto filozofia zrejmá na viacerých miestach v knihe, kde hovorí aj to, že ,mám rád svoju prácu, nedokážem byť nečinný‘,“ uviedlo vydavateľstvo DAXE, v ktorom kniha vyšla. „Tušerove výpovede odkrývajú jeho profesionálny i ľudský rozmer, ktorým ovplyvnil viac ako dve generácie slovenských novinárov a ďalších pracovníkov médií.“
Dlhoročný novinár a pedagóg Andrej Tušer je uznávaným odborníkom v masmediálnej oblasti, aj autorom množstva článkov, odborných publikácií či monografií. Napísal tiež knihu Ako sa robia noviny (1999), považovanú aj za "základnú učebnicu“ novinárstva.
Pôsobil na viacerých slovenských univerzitách. Okrem Univerzity Komenského v Bratislave aj na Trnavskej univerzite v Trnave, na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, na Katolíckej univerzite v Ružomberku či na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. V roku 1997 sa stal prvým slovenským profesorom žurnalistiky a až do roku 2011 bol jediným profesorom tohto vedného odboru na Slovensku.
O novinárstve nehovorí len ako o siedmej veľmoci, zdôrazňuje aj fakt, že „príklad Jána Kuciaka ukázal silu médií aj v konštelácii moci v rámci krajiny. Popri zákonodarnej, výkonnej a súdnej sa totiž považujú médiá aj za štvrtú moc v štáte. Že ňou sú, dokázali masové zhromaždenia ľudí po celom Slovensku, vyvolané práve najvyššou obeťou mladého žurnalistu a jeho priateľky.“