Trochu sa však zabúda, že svet medzivojnového Československa pokračoval aj za dnešnou východnou hranicou Slovenska. A kým sa nový štát reálne dotvoril tak, ako ho poznáme z medzivojnových máp, už dlho sa písal rok 1919.
Po čom siahnuť v knižnici?
Pôvodne uhorské územie obývané juhokarpatskými Rusínmi, neskôr Podkarpatská Rus alebo aj Rusínsko, sa stalo súčasťou Československa 10. septembra 1919, keď bola podpísaná tzv. minoritná mierová zmluva zo Saint-Germain-en-Laye. Krajina zostala v novej republike necelých dvadsať rokov, o ktorých sa možno dočítať vo viacerých starších i novších historiografických prácach najmä od autorov, ako sú Jan Rychlík, Robert Pejša, Ivan Pop, Robert Magocsi, Peter Švorc alebo Vincent Shandor. Okrem toho vyšli početné spomienkové knihy českých autorov o medzivojnovej Podkarpatskej Rusi a aj obrazové publikácie, napríklad krásny kolorovaný Zmizelý svět Podkarpatské Rusi ve fotografiích Rudolfa Hůlky (2016).
Pre českú memoárovú literatúru, ktorá sa viaže k tomuto priestoru a času, je typický idealizujúci a nostalgický prístup a niekoľko základných motívov: vyniká najmä obraz archaickej krajiny s divokou, nepoškvrnenou prírodou, kde tradičným spôsobom žijú miestni starousadlíci – Rusíni a Židia. V kontraste so starým, rurálno-náboženským svetom cítiť modernizačný a demokratický étos mladej republiky, ktorú v jej najvýchodnejšom cípe reprezentovali predovšetkým českí štátni zamestnanci a ich rodiny.
Česi a Slováci medzi Rusínmi
Práve do tohto obdobia nás pozýva dokumentárna publikácia s rozsiahlou obrazovo-fotografickou časťou Československý svet v Karpatoch. Autor, publicista Vladimír Kuštek (nar. 1956), v nej na 260 stranách mapuje relatívne krátke, ale z rôznych stránok zaujímavé obdobie v živote mnohých obcí a miest na Podkarpatskej Rusi, dnešnej Zakarpatskej Ukrajine. Prináša spolu 38 miestopisných „portrétov“.
Jednotlivé kapitolky knihy pôvodne vznikali ako samostatné články do časopisu pražskej Spoločnosti priateľov Podkarpatskej Rusi. Venovali sa nielen väčším mestám ako Užhorod, Mukačevo alebo Chust, ale aj mestečkám a obciam. Podľa slov autora celý proces písania spojený so štúdiom archívnych materiálov a dobovej tlače a s rozhovormi s pamätníkmi trval asi desať rokov. Rôznorodosť spracovaného materiálu a snaha čo najpestrejšie zachytiť rozličné aspekty života na Podkarpatsku sa prejavujú v občas nesúrodom a fragmentárnom, „pohľadnicovom“ rozprávaní. Napokon, reprodukcie dobových pohľadníc tvoria dôležitú časť obrazového sprievodu.
Uhol pohľadu
Autor si zvolil špecifický uhol pohľadu, daný pôvodným publikačným priestorom v špecializovanom českom časopise. Zaujíma ho síce aj Podkarpatská Rus „ako taká“, no všíma si a zvýrazňuje predovšetkým politické, hospodárske, spoločenské a kultúrne pôsobenie Čechov a Slovákov, ktorí sa na tomto území usadili po jeho začlenení do Československa. Samozrejme, medzi prisťahovalcami dominovali Česi. Ich tunajší angažmán sa v mnohom podobal situácii na Slovensku, kde tiež obsadili mnohé pozície v školstve, súdnictve, administratíve aj silových zložkách.
Významnou oblasťou Kuštekovho záujmu je turistický ruch, ktorý sa v 20. a 30. rokoch rozvíjal najmä v karpatských horách. Vlaky prešli najdlhšiu rýchlikovú trasu prvej republiky z Prahy do horského mestečka Jasiňa za 18,5 hodiny. Po prvých pionierskych rokoch mohli čoraz početnejší turisti využívať novú infraštruktúru. Budovali sa turistické útulne a chaty, hotely a reštaurácie, v ktorých podávali pražskú šunku aj čapované české pivo, viaceré lesné úzkokoľajky, pôvodne určené len na prepravu dreva, zaviedli osobnú prepravu. Z knihy sa čitateľ dozvie mnohé detaily k týmto témam, no opäť roztrúsené po jednotlivých miestopisných kapitolách. Škoda, že autor nezaradil do knihy aj texty tematicky orientované na jednotlivé oblasti života.
Podobne by v tomto type publikácie bolo zaujímavé viac predstaviť miestnych Slovákov, ktorí tu žili v niektorých obciach a mestách ako pôvodní obyvatelia (autor odhaduje, že v 30. rokoch ich bolo asi dvadsaťtisíc). Tu cítiť, že pri vzniku knihy sa myslelo najmä na český knižný trh a stále trvajúcu vlnu prvorepublikovej nostalgie. Mimochodom, svedčí o nej aj fakt, že aktuálne sa v česko-slovenskej produkcii a réžii Vladimíra Morávka nakrúca v poradí už tretí celovečerný film na motívy príbehu legendárneho karpatského zbojníka Nikolu Šuhaja.
Obrázky každodenného života
Vráťme sa však do minulosti. Pozitívne zmeny najmä v oblastiach školstva, kultúry, národnostných práv a rozvíjania demokratického systému vlády boli na konci 30. rokov už dobre viditeľné a nepopierateľné. No s rastúcou emancipáciou Rusínov stúpal, podobne ako na Slovensku, aj odpor k českej politicko-hospodárskej dominancii. Ďalšou problematickou oblasťou bola slabá ekonomika, ktorá sa navyše nedokázala plne preorientovať zo staršieho, budapeštianskeho, na nové, pražské centrum. Priemysel stagnoval, nedostatočná bola aj dopravná infraštruktúra a pod.
Kuštekove texty tieto neuralgické body česko-slovensko-rusínskeho spolužitia obchádzajú. Veľká politika ani sociálna situácia miestneho obyvateľstva autora až tak nezaujímajú. Jednotlivé kapitolky o mestách a obciach však zachytávajú široké spektrum každodenného života jednotlivých miest a obcí – ich portréty sa začínajú opisom geografických pomerov a historických medzníkov, ale dominujú v nich záznamy každodennosti, bežného života obyvateľov, spolkov, stravovania, životného štýlu, spomínajú sa dôležité osobnosti miestneho politického a spoločenského života, ale aj športové či umelecké spolky a podobne.
Týmto tematickým oblastiam sa venuje aj obrazovo-fotografický sprievod, ktorý je bohatý a rôznorodý. Zužitkovalo sa v ňom Kuštekovo zberateľstvo dobových artefaktov spojených s Podkarpatskou Rusou. Kniha je v podstate katalógom, v ktorom sa jednotlivé ilustrácie a reprodukcie triedia najmä podľa geografického princípu. V rámci jednotlivých kapitoliek potom prezentujú pestrú realitu dobového života. Nájdeme tu takmer všetko, od jedálnych lístkov, odznakov rôznych organizácií, portrétnych fotografií predstaviteľov miestneho kultúrneho, spoločenského, politického života až po reprodukcie pohľadníc, mestské veduty a krajinárske fotografie.
Azda s výnimkou Užhorodu či Mukačeva, centier jednodňovej konzumno-nákupnej turistiky súčasných Slovákov, tento kraj ani dnes nepoznáme, hoci je spojený so Slovenskom početnými historickými aj kultúrnymi konexiami. Táto kniha je aj výzvou navštíviť ho.
„Ekumenický“ princíp v nej zvýrazňuje to pozitívne, čo medzivojnové Československo jednotlivým národom a sociálnym skupinám prinieslo. Hoci vyšla v Bratislave, dominuje v nej čeština, ale nájdeme v nej aj kapitoly preložené do slovenčiny a rusínčiny.