Eseje a glosy, úvahy o dialektike, človeku a strachu, o analógii v dejinách, viere a ideáloch, o spoločenských systémoch, o politike medzi privátnym a verejným, o reálnom (alibistickom) socializme či komunistickom cynizme, totalite a entropii, ale aj o fašizme a komunistickej xenofóbii, o postavení a pocitoch človeka v socialistickej prítomnosti – sú aj po desaťročiach stále aktuálne pre kriticky mysliaceho čitateľa.
Umenovedec a estetik, ale aj axiológ, filozof a psychológ Marian Váross (1923–1988) patril medzi najvzdelanejších Slovákov druhej polovice 20. storočia. Bol kunsthistorikom, estetikom, axiológom, autorom výtvarných monografií (Alexy, Lea Mrázová, Polkoráb, Treskoň, Pribiš, Fulla, Augusta, Nevan, Weiner-Kráľ, Mallý, Benka) a základných diel slovenskej umenovedy a estetiky.
V sedemdesiatych rokoch postihnutý normalizáciou, zanechal vo svojich denníkoch a publicistických úvahách jedinečné svedectvo o dobe po roku 1953