Foto: Perfekt
„…Často sa však zabúda na jeden veľmi zvláštny druh kvetov. Tie, ktoré mráz maľuje na okná. A práve ich nektárom, teda vlastne medom, sa živím.“ „Zaujímavé,“ ironizoval Rišo. „A prečo sme ťa ešte nikdy nevideli v meste? Vieš, koľko je u nás na paneláku okien? Tam by bolo medu!“ „Vážne?“ Zodvihol jedno obočie motýľ. „Videl si už niekedy ľadové kvety na plastových oknách?“
Najzázračnejšie veci
Med z ľadových kvetov zaujme sugestívnym svetom fantázie, do ktorého sa postavy spočiatku okúňajú vstúpiť. Napokon však niet inej cesty. Starší Rišo, ktorý je z dvoch bratov menej náchylný veriť zázračnu, totiž nechtiac vypustil zo starej truhlice v dedovom dome vianočnú hviezdu. A ona letí a letí, hoci do Vianoc ešte pár dní chýba. Hrozí, že pastieri, traja mudrci a celý svet dorazia k jasličkám priskoro – a vianočné dieťa nenájdu. Hlavní hrdinovia musia napraviť, čo spáchali, preto sa posadia na chrbát Snežného motýľa a odletia na nebezpečnú výpravu. Musia hviezdu nájsť a vrátiť nazad do truhlice, aby vyletela až vtedy, keď nadíde jej čas.
Karpinského rozprávku rámcujú Vianoce, akoby sa práve počas adventu mohli udiať tie najzázračnejšie veci. Samotné narodenie Máriinho dieťaťa je však skôr katalyzátorom či ovzduším, než témou. Tou je vzťah medzi dvoma bratmi. Na začiatku ho vnímame ako prirodzene konfliktný, neskôr sa však dozvieme o hlbšom zranení, kvôli ktorému starší brat odmieta prijať toho mladšieho. Cesta s múdrym sprievodcom im prostredníctvom nebezpečenstiev, ktorým musia čeliť, pomáha nájsť cestu k sebe. Ako to už v rozprávkach býva, napokon ju aj nájdu, musí však nastať obrovská kríza. Prekonať ju musí práve starší Rišo, on je ten, kto musí zmeniť svoj pohľad na brata, ale aj na svet, ktorý ich obklopuje.
Príbeh sa pohráva s motívom už miznúceho sveta – dedov dom, v ktorom sa bratia ocitajú na zimných prázdninách, je takmer jediným obývaným domom v odľahlej a vyľudnenej dedinke. Namiesto zákonov mesta a moci technológií v ňom vládnu príbehy. Elektrina nefunguje, signál nie a nie chytiť, a tak akoby sa v postavách otvárali vlastnosti a schopnosti, na ktoré počas roka uprostred ruchu mesta a civilizácie zabúdajú.
(S motívom sveta bez elektriny pracuje napríklad aj román súčasného českého autora Vojtecha Matochu – Prašina. Tu spisovateľ vymyslel fiktívnu štvrť uprostred Prahy, kde zrazu tiež neplatia zákonitosti súčasných technológií. Kým Matocha vytvoril dobrodružný, foglarovský svet, Karpinský vytvoril svet magický. Matochova Prašina existuje v rámci reálneho sveta, Karpinského svet funguje skôr paralelne k nemu. U oboch autorov však platí, že príbeh vzniká tam, kam technológie nedosiahnu.)
Keď inak plynie čas…
Fantázia z Nekonečného príbehu Michaela Endeho či Nekrajina z Petra Pana Jamesa Mathewa Barrieho – to sú svety, ktoré sa jemne dotýkajú aj Medu z ľadových kvetov. Vo všetkých troch plynie čas inak ako lineárne. Cestou do týchto fantazijných krajín hrdinovia môžu (či musia) zachrániť svet ľudský, alebo nájsť čosi, čo potrebujú, aby mohli dospieť. Karpinského novela pre deti spája tieto dva prístupy.
Chlapci sa ponáhľajú zachrániť Vianoce (a nádej), ale zároveň sa vyvíja ich vzájomný vzťah. Je to príbeh o putovaní, a pretože sa spolu s hrdinami snažíme chytiť za chvost kométu, autor sa odvážil aj do vesmíru. Na Mesiaci neplatia biologické zákony, ale zákony rozprávkové – zato tie sú neúprosné. Rišo je prekvapený, že na Mesiaci dokáže dýchať. Slabšia gravitácia umožňuje chlapcom takmer lietať.
V mesačnej krajine žije biely lev, ktorý má čo dočinenia so známou postavou Sfingy. Aj lev je ten, kto pustí pútnikov ďalej len vtedy, ak uhádnu hádanku. Mesiac má svoju vlastnú geografiu. Na jeho odvrátenej strane žije Matka noci, ba nájdeme tu aj močiar spánku. Epizóda odohrávajúca sa na Mesiaci zároveň patrí k tým najsilnejším z celého príbehu. Autor umne narába s metonýmiou, metaforou a nápadito využíva personifikáciu. Mesačný svet tak tvorí literárne veľmi účinný obraz.
Med z ľadových kvetov sprevádza Petra Karpinského už pomerne dlho. V roku 2005 mala premiéru jeho rozhlasová hra s identickým názvom, teda dramatizovaná verzia príbehu. V režijnej interpretácii Jany Strniskovej nás Karpinského svet doslova obklopuje a vťahuje. Realizátori dôsledne pracovali so zvukovým dizajnom. Hrdinovia (aj niektoré postavy) majú však iné mená a do popredia vystupuje skôr očarenie magickým svetom a zmena vzťahu k dedovi a jeho svetu, pričom komplikovaný vzťah bratov je tu skôr naznačený. Na rozdiel od knihy netvorí tematickú os príbehu.
Dobre napísané dialógy zasvietia v hereckých interpretáciách Frenciena Bauera, Tomáša Hallona, Petra Sklára, Mariána Slováka, Borisa Farkaša, Jána Galloviča a Miroslava Nogu. Súčasťou spracovania sú aj pesničky, ku ktorým zložil hudbu Roman Žiaran. Mohli by sme sa nazdávať, že stratou rozhlasových prostriedkov literárna verzia Medu z ľadových kvetov utrpí, ale Peter Karpinský, ktorý je skúseným rozhlasovým aj literárnym autorom, dokázal s textom v oboch prípadoch pracovať s odlišnými prostriedkami a vytvoriť tak dve svojbytné verzie príbehu.
Pre deti i dospelých
Výraznou súčasťou knižky Med z ľadových kvetov sú jej ilustrácie. Dokonca môžeme povedať, že sú tým, čo nás prinúti po rozprávke siahnuť. Ide o ilustrácie s dôrazom na portrét, detaily štylizovaných tvárí, v ktorých magické postavy pôsobia realisticky, kým u postáv z reálneho sveta ilustrátorka výrazne pracuje s hyperbolou, zmenou perspektívy a štylizáciou. Ilustrácie pracujú aj s obrázkami cez dve strany, s farebnými plochami, so zátiším, rôznou intenzitou a teplom svetla, ale aj s detailom a malými obrázkami vždy v dolnom rohu strany. Tie nás odkazujú na základný motív tej časti príbehu, v ktorej sa práve nachádzame.
Ohromujúce ilustrácie literatúry pre deti nie sú v súčasnosti ničím výnimočným, občas sa nám však môže zdať, že napriek rôznorodosti sa pri povrchnejšom pohľade mnohé knižky na trhu literatúry pre deti akosi podobajú. Med z ľadových kvetov je svojou výtvarnou stránkou natoľko výrazne odlišný, že si ho nemožno na prvý pohľad nevšimnúť. Vizuálna stránke je rovnocenná tej literárnej. Niekoľko ilustrácií by sa však mohlo pokojne objaviť aj samostatne v galérii, a len ťažko by sme od nich odtrhli zrak.
Med z ľadových kvetov je vianočným dobrodružstvom, ktoré poteší deti i dospelých. Vo víre tzv. subverzívnej literatúry pre deti, ktorá vo svete často predstavuje detskej verejnosti príbehy, v ktorých postavy až nihilisticky rezignujú na svoj údel alebo sa mu prispôsobia, chlapci v Mede z ľadových kvetov nás naučia, ako krízu zvládnuť, ako si v nej pomôcť, i akú moc má fantázia.
Napriek tomu, že ich životná situácia sa radikálne nezmení. A ešte sa aj dozvieme, ako chutí med z ľadových kvetov. No ako? Kto sa nechce pripraviť o prekvapenie, nech ďalej nečíta. Med z ľadových kvetov chutí ako vanilková zmrzlina.
Kniha vyšla pre čitateľov a čitateľky od 7 do 100 rokov vo vydavateľstve Perfekt s ilustráciami Zuzany Bočkayovej Brunckovej.
