„Je to krásne, ak si niekto aj po rokoch spomenie na predstavenie, na zážitok z neho. Dúfam, že aj na čosi z toho, čo som hrala ja. A ak o takýchto spomienkach človek vie, tak ho smútok prejde. Vie, že má zmysel hrať,“ otvára sa príbeh umelkyne v knihe Soňa Valentová Cesta herečky jej vlastnou citáciou.
Autor monografie Karol Mišovic je teatrológ a nesleduje teda herečkine privátne osudy, zameriava sa na individualitu výnimočnej umelkyne. Aj cez herecké osudy Sone Valentovej možno mapovať vývoj slovenského činoherného herectva druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia.
Soňa Valentová svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala na javisko aj pred kameru originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu. V činohre SND stvárnila takmer deväťdesiat tragických i komediálnych úloh a to nielen v réžii manžela Pavla Haspru, ale aj v inscenáciách Karola L. Zachara, Petra Mikulíka, Jozefa Palku, Jozefa Bednárika, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka.
Monografia približuje jej hereckú dráhu v kontexte doby, so všetkými podstatnými spoločenskými a kultúrnymi súvislosťami, ktoré ovplyvňovali divadelné dianie aj formovanie hereckého súboru SND.
Na Soňu Valentovú si hneď v úvode knihy spomínajú jej kolegovia a kolegyne, ktorých rovnako ako mnohých divákov očarila svojím zjavom a zároveň talentom. „Soňu si vážim nielen pre jej ľudské a kolegiálne hodnoty, ale aj pre herecké kvality a profesionalitu. Vždy som obdivovala jej nesmiernu usilovnosť,“ píše Božidara Turzonovová. "Ako herečka rástla od úlohy k úlohe.
Najlepšie sa jej darilo v postavách, ktoré disponovali obrovskou hĺbkou citov alebo postupným vrstvením životných trápení. Čím bola staršia, tým autentickejšie ich dokázala stvárniť a nájsť v nich skutočnú ľudskú pravdu," hovorí František Kovár.
„Dokázala presvedčivo stvárniť veľké tragické osudy, ale bola i výnimočnou komediálnou herečkou, vďaka svojej hereckej disponovanosti sa s ľahkosťou pohybovala medzi týmito dvoma kontrastnými pólmi, a ako jedna z mála "rýdzo“ činoherných herečiek sa dokázala uplatniť aj v muzikálovom divadle," priblížil herečkin profil autor monografie.
Na malom priestore publikácia prináša nielen profil jednej umelkyne, ale zároveň prierez históriou slovenského divadelníctva od 60. rokov až po nové milénium, venuje sa tvorbe viacerých režisérov aj hereckých kolegov a kolegýň Sone Valentovej. Dotýka sa erbového obdobia nášho divadelníctva v 60. rokoch aj obdobia normalizácie a zmeny spoločenských pomerov po roku '89 – všetky tieto udalosti sa, pochopiteľne, odrazili aj v práci divadelníkov.
Monografia sa síce nezameriava na súkromie herečky, no vyvracia predstavy o tom, že za svoje roly vďačila manželovi režisérovi. „Naopak, vyslúžila si ich svojou tvrdou prácou, s Pavlom Hasprom si rozumeli aj umelecky a tvorili tandem,“ hovorí Karol Mišovic.
Publikácia Soňa Valentová Cesta herečky je určená všetkým milovníkom divadla a vďaka nej ostane literárne zaznamenaný profesionny život jednej výnimočnej umelkyne aj obraz jedného historického obdobia slovenského divadla.
