Foto: Tatran
Kniha demaskuje ľudskú aroganciu v jeho domnelej nadradenosti nad zvieratami a rastlinami. Pohladí dušu každého, kto vie, že sme súčasťou jedného unikátneho systému, v ktorom sme všetci vzájomne spojení a navzájom od seba závislí. No zároveň prináša znepokojivé svedectvo o ľudskej činnosti, ktorá túto symbiózu narúša.
Už len jediný strom pred domom predstavuje prínos pre zdravie a pohodu a keď je v obytnej štvrti aspoň 21 stromov, zdravie ľudí sa zlepší tak, že omladnú o 1,4 roka. Zistili to vedci na základe údajov o 30 000 obyvateľoch kanadského Toronta a o 530 000 stromoch. Pri každej prechádzke v lese váš imunitný systém využíva rastlinné antibiotiká, ktoré stromy uvoľňujú, aby sa chránili pred škodcami. Vďaka tomu, že stromy medzi sebou komunikujú vyparovaním rôznych látok, človeku v lese klesá krvný tlak.
Peter Wohlleben je povolaním lesník, ale túto profesiu prirovnáva k mäsiarskemu remeslu. „Čo by ste povedali, keby sa mäsiari pokladali za ošetrovateľov zvierat, tvrdiac, že dobytku a ošípaným v maštaliach zabezpečujú trvalým odbytom viac miesta?“ pýta sa provokatívne. Na tomto princípe vidí lesníkov nie ako ochrancov lesa, ale ako jeho hospodárov, ktorých úlohou je vyťažiť z lesa čo najviac pre drevársky priemysel.
Keď sa pozrieme na les ako na „zelené pľúca“ planéty, dostávame sa k otázkam klimatickej krízy. Wohlleben zmietol zo stola argument, že páliť drevo namiesto uhlia je klimaticky neutrálne a že je tiež jedno, či odumretý strom spálime v elektrárni, alebo zhnije doma, v lese. Vyparovanie navyše ochladzuje – a jeden buk v horúci letný deň „vypotí“ až 500 litrov, dodáva autor. Vyvracia tiež mýtus o lesnom dreve ako o obnoviteľnom zdroji.
„Viete si predstaviť, ako podnebie na zemeguli regulujú veľké neporušené lesy pokrývajúce polovicu svetadielov? Ak áno, prekonali ste mnohých politikov, ktorí by proti zmenám klímy bojovali najradšej vyrubovaním stromov,“ uvádza Peter Wohlleben.
Keby sme chceli hovoriť o pôvodnom, divokom lese, ktorý by žil v plnom zdraví a bohatý na desaťtisícoraké formy života, trvalo by mu vyrásť až celých 500 rokov, bez zásahu človeka! Pralesy sú v boji s klimatickými zmenami našimi najsilnejšími spojencami, no to, čo dnes nazývame lesom, sú podľa Petera Wohllenbena len plantáže, určené na hospodárske využitie. Vyťažené a spracované drevo má vraj priemernú životnosť 12 rokov – tak dlho či krátko sme ochotní dívať sa na rovnaký nábytok, kým ho vymeníme za nový.
Nemusíme s autorom súhlasiť, no určite núti pozrieť sa na veci inak. Príroda nie je boj každého s každým, ale solidarita, pripomína Peter Wohlleben. A v oslabenom lese ani zdravý a silný strom dlho neprežije. Rovnako ako človek.
