Foto: Lindeni
Ťaživé tajomstvo
Marianne a Connel sú spolužiaci na strednej a ich stretnutia sú spočiatku tajné. Jednoducho povedané: spia spolu, ale nikto sa o tom nesmie dozvedieť. Každý z nich si do vzťahu prináša niečo z histórie svojej vlastnej rodiny aj tlak okolia, v ktorom sa obaja denne pohybujú.
Každý z nich je iný – chlapec je v škole medzi spolužiakmi populárny a s dievčaťom sa nikto nebaví. Paradoxne, jeho mama si zarába ako upratovačka v dome lepšie situovanej rodiny dievčaťa – hlavnej hrdinky. Na prvý pohľad námet hodný červenej knižnice v paperbackovom vydaní, no predsa skrýva v sebe o dačo viac než len zamotaný ľúbostný príbeh. Predostiera totiž aj mnohé spoločenské témy súčasnosti. A hoci je určený najmä mladým, má čo povedať aj strednej a staršej generácii.
Rodičom pripomenie, aké zložité je dospievanie, keď človek túži medzi iných zapadnúť a zároveň sa potrebuje vymedziť voči generácii svojich rodičov. Aký je na prahu dospelosti voči svetu bezbranný, zmätený a – sám. Prirodzená ľudská túžba niekam patriť a osamotenosť sú vôbec kľúčovou témou románu a pocit osamelosti je v súčasnej mladej generácii veľmi silný. Ako o tom hovorí dialóg dvoch priateliek. "Asi som sa len nechala uniesť tým, ako predstierali, že ma zbožňujú.“ "Áno. Myslím si, že keď si z toho vytriezvela, pochopila si, akí sú v skutočnosti odporní. Pre mňa to bolo jednoduchšie, pretože ma aj tak nemali nikdy radi.“
Tlak okolia môže byť neznesiteľný a často vedie od prehliadania a výsmechu až ku šikanovaniu. V škole, ale aj doma, kde by každý človek mal nájsť svoj azyl bezpečia a lásky. Karta sa však môže obrátiť zmenou prostredia, kde si človek začína budovať nové vzťahy, od začiatku, tak, ako keď sa hrdinovia po strednej dostanú na vysokú.
Keď je svet odporné miesto
Román predostiera aj tému domáceho násilia a dedičných stereotypov správania, ktoré prežívajú aj v súčasných rodinách. "Môže byť svet natoľko odporné miesto, že je v ňom láska na nerozoznanie od najnižších a najhanlivejších násilníckych pudov?“ pýta sa autorka ústami hlavnej hrdinky, keď vykresľuje desivé dôsledky života v rodine, kde panuje domáce násilie. Keď človek vyrastá bez pocitu prijatia u svojich najbližších, nemôže získať pocit vlastnej hodnoty.
Román sa dotýka aj sociálnych rozdielov a predsudkov: kto je šikovný, získa štipendium a bohatí rodičia priateľov zo školy môžu prihrať študentovi dobrý job, no zároveň podľa šiat a ruksaku všetci hneď vidia, čo si zač . A v určitej situácii peniaze od seba na čas odlúčia aj Connela s Marianne.
Foto: Jonny Davies
Normálni ľudia sú príbehom o dospievaní a osamelosti, o hľadaní vlastnej cesty aj vlastnej hodnoty, kým sa z detí stanú "normálni ľudia“. Hľadanie seba samého sprevádzajú aj žúry plné alkoholu či striedanie partnerov, ale aj túžba po skutočných priateľoch a vzťahoch v dobe, keď sex predchádza lásku a dieťa dostáva na Vianoce namiesto darčeka peniaze v rovnakej obálke, v akej rodičia vyplácajú slúžku. Aké môžu mať životné plány, aké sú ich ideály? Je to tiež román o nedorozumení, ktoré medzi ľuďmi zavládne, ak spolu nehovoria úprimne a jasne.
Román je napísaný pútavým sviežim rozprávačským štýlom, bez pátosu či lacného sentimentu a číta sa na jeden šup. Hoci autorke prirodzene vzhľadom na vek chýbajú životné skúsenosti, ktoré by jej umožnili ponoriť sa do načrtnutých tém ešte viac, s ich hlbším pochopením, prináša vnímavý a citlivý pohľad na svet očami dnešných detí, ktoré sa stávajú "normálnymi ľuďmi“.
