Tim Marshall je 61-ročný britský novinár, ktorý pracoval pre viaceré médiá vrátane BBC a Sky News ako zahraničný korešpondent. Za 30 rokov priniesol reportáže z 30 krajín a zažil dvanásť vojen. Informoval o dianí v Európe, USA aj Ázii, v 90. rokoch sa počas balkánskych vojen zaoberal udalosťami v Bosne, Chorvátsku a Srbsku. V roku 1999, počas kosovskej krízy, bol v Belehrade aj v Prištine.
Marshall prinášal reportáže z frontovej línie počas invázie do Afganistanu, strávil čas v Iraku, Líbyii, Egypte, Sýrii a Tunisku. Bol korešpondentom Sky News pre Blízky východ a z Jeruzalema pokrýval dianie v Gaze. Neskôr sa stal korešpondentom pre Európu so sídlom v Bruseli. Jeho blog nazvaný Foreign Matters (Zahraničné záležitosti) bol v roku 2010 nominovaný na cenu Orwell Prize.
Foto: WIKIPEDIA
Jedným z jeho hviezdnych momentov na Sky News bolo neprerušované šesťhodinové vysielanie počas vojny v Perzskom zálive. Bol tiež posledným novinárom, ktorý robil interview s pakistanskou premiérkou Bénazír Bhuttovou pred jej návratom z exilu a následným atentátom na ňu. Kto iný by mohol lepšie vysvetliť malým čitateľom, ako funguje náš svet?
Do Ruska by vošli dve Číny
Pritom napísať knihu pre deti Marshall nikdy neplánoval. „Lenže stalo sa niekoľko vecí. Mal som ohromné ohlasy na pôvodnú knihu V zajatí geografie určenú dospelým. Očividne si ju kupovali všetky typy ľudí. Keď som prišiel s prednáškou na školy, univerzity či knižné veľtrhy, všade znova som mal úžasné reakcie. Prišiel ku mne stredoškolák a povedal: v škole sme čítali V zajatí geografie a inšpirovalo ma to študovať geografiu alebo medzinárodné vzťahy na univerzite. A tak som znova premyslel koncept, a ak moje prístupné podanie mladých ľudí inšpiruje venovať sa zložitým otázkam, možno by to zaujalo aj ešte mladšie publikum,“ povedal koncom októbra 2019 v interview pre portál Geographical.co.uk.
Foto: Reprofoto Pravda: Ivan Majersky
Azda všetky deti milujú mapy a Marshallovi sa hneď zapáčil nápad vydavateľov Elliot and Thompson pridať do máp potrebný kontext. „Viete, nepozeráte sa len do mapy. Je tam text, ktorý vám objasňuje, na čo sa pozeráte. A ďalšia strana vám pridá ďalšie obrázky a podrobnejší text. Keď som mal deväť rokov, dokázal som v daždivé popoludnie presedieť nad mapami šťastný celé hodiny, sledujúc milióny detailov.“
Foto: Albatros
Marshallova kniha, ktorá práve vyšla v slovenskom preklade Kristíny Hečkovej v Albatrose, sa začína mapou Ruska, až po niekoľkých stranách nasleduje Čína, USA, Kanada, kým autor preskočí do Európy, Afriky, na Blízky východ. Podrobnejšie sa pozrie na rozdelenie Indie a Pakistanu, potom prejde do Kórey a Japonska, vezme nás do Južnej Ameriky, Austrálie a nakoniec aj do Arktídy. Prečo toto poradie?
Nad mapou Ruska je zdôvodnenenie: „S rozlohou 17 miliónov štvorcových kilometrov je Rusko najväčšou krajinou na svete. Je 70-krát väčšie než Veľká Británia a dvakrát väčšie než USA, pokrýva 11 časových pásem a hraničí so 14 štátmi.“ Aj dospelého zaujme pridaná menšia mapka Ruska, do ktorej sú vložené dve siluety Číny s legendou: „Rozlohou je Rusko dvakrát väčšie než Čína. Ale v počte ľudí je menšie, má iba 144 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo Čína má viac než jednu miliardu.“
Lenže Marshallovou silnou stránkou je práve nachádzanie (niekedy prekvapujúcich) súvislostí. Pripomenie, že mnohé prístavy pozdĺž severného pobrežia Ruska v zime zamŕzajú a uväznia lode v hrubom nánose ľadu. Napríklad Vladivostok, najväčší ruský prístav v Tichom oceáne, je zamrznutý niekoľko mesiacov v roku. Naproti tomu z ukrajinského Sevastopola v Čiernom mori môžu lode vyplávať cez Stredozemné more do Atlantického oceánu. Aj deťom tak dokáže prístupne vysvetliť, prečo bolo pre Rusko dôležité ovládnuť Krym a zaistiť si svoj jediný teplovodný prístav. Fascinujúco jednoducho priblíži ruské obchodovanie s ropou a so zemným plynom, aj to, prečo dostáva Fínsko ruskú ropu za lepšiu cenu než pobaltské štáty.
Čím ohúri Mississippi
Najťažšie sa Marshallovi podľa vlastných slov písalo o Blízkom východe a Afrike. „Dve rôzne kapitoly sú venované kolonializmu a náboženským deleniam. Vysvetliť to bez prílišného zjednodušovania bolo naozaj výzvou. Zároveň som chcel, aby kniha ostala pre deti ľahkým a informatívnym čítaním.“
Marshall si uvedomoval, že menšie deti často majú problém predstaviť si čas či vzdialenosti. „Netušia, koľko je napríklad sto míľ. Ak im však poviem, že cesta vlakom z Vladivostoku do Moskvy by trvala šesť nocí a sedem dní, hneď zhíknu: óoo, to je ale ďaleko,“ vysvetlil novinár pre Geographical. A tak si hneď na strane 10 pri obrázku vlaku v červenej bubline prečítate:
„Rusko je také obrovské, že jeho rozloha spôsobuje nemalé problémy pri premiestňovaní ľudí, jedla a zásob po krajine. Precestovať po Transsibírskej magistrále 9 258 km z Vladivostoku do Moskvy trvá približne šesť nocí a sedem dní.“
Foto: Reprofoto Pravda: Ivan Majerský
Nad touto knižkou však môžu rovnako híkať aj rodičia. Napríklad, keď sa v kapitole Mohutná Mississippi dočítajú, že táto rieka pramení neďaleko mesta Minneapolis v štáte Minnesota, ktorý susedí s Kanadou, a tečie 3¤700 km do New Orleansu v Mexickom zálive. Mississippi má vraj viac splavných kilometrov vnútrozemských vodných ciest vhodných pre veľké plavidlá než všetky rieky na celom svete dokopy! A viete, cez koľko európskych krajín sa ťahajú Alpy?
Nie, tú knihu len tak ľahko nepustí z ruky nikto. Veď aj ja sa už len pozriem na mapu Afriky, kde pre názorné porovnanie veľkosti ilustrátorky Grace Eastonová a Jessica Smithová zakreslili všetky krajiny, čo by sa do nej zmestili: USA, Indiu, Čínu, Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Taliansko, Japonsko a Veľkú Britániu, a ešte ostal kus pre veľkú časť východnej Európy!
