Greta sa zviditeľnila, keď mala 15 rokov a dva roky organizovala klimatický štrajk. K tomu viedla dlhá a ťažká cesta nielen pre ňu, ale pre celú Gretinu rodinu. Greta je totiž iná ako väčšina detí, má Aspergerov syndróm. A aby toho nebolo, jej sestra Beata trpí zas mizofóniou, pri ktorej môžu človeka niektoré bežné zvuky znepokojiť až do zúrivosti.
Foto: Literárna bašta
Gretini rodičia sú umelci. Mama Malena Ernmanová je operná speváčka, otec Svante Thunberg je divadelný herec a scenárista. Kto iný by mal mať pochopenie pre inakosť ako umelci? Veď umenie je na inakosti postavené. Ani všetka rodičovská láska však nezabránila, aby sa rodina ocitla na dlhý čas v takmer beznádejnej situácii.
Čo ich priviedlo k presvedčeniu, že kvôli klíme treba volať na poplach? Kto koho presvedčil a čím? Ako súvisí klíma s rodovou rovnosťou, rasizmom, chudobou, sociálnymi rozdielmi a vylúčenosťou? Aj to sa dozviete z knihy Scény zo srdca.
Scény z (matkinho) srdca
Autorkou je Gretina mama Malena Ernmanová, no prispeli všetci členovia rodiny. Mama veľmi otvorene opisuje celú tortúru, ktorou prešli najprv s Gretou a potom aj s mladšou Beatou, u lekárov či v škole. Objasňuje, aké ťažké môžu byť mnohé bežné situácie pre deti, ktoré sú iné a nezapadajú do šablón.
„Gretu na školskom dvore sácali na zem, systematicky vyčleňovali, občas sa jej podarilo ukryť na záchodoch a plakať, kým ju učiteľky neprinútili vyjsť von,“ spomína Malena Ernmanová. Podľa školy to bola Gretina chyba, pretože sa „správa zvláštne, rozpráva príliš potichu a nikdy nezdraví“. Greta presedela hodiny doma so psom. Rodičia skúšali všetko, no nič nepomáhalo. „Zmizla v akejsi temnote a naraz akoby prestala normálne fungovať. Prestala sa smiať. Prestala rozprávať. A prestala jesť,“ píše v úprimnej spovedi Gretina mama. Dcéra s vypätím všetkých síl zjedla polovicu banána za 53 minút. Po dvoch mesiacoch schudla takmer o desať kilogramov, hrozila jej umelá výživa a pobyt v nemocnici.
Vyhorení ľudia na vyhorenej planéte
Celá rodina sa cítila mizerne. No práve v takých chvíľach je človek často vnímavejší aj na bolesť, ktorá tú jeho vlastnú presahuje. A tak vďaka Grete rodina pochopila, že aj planéta trpí vážnou chorobou a neodkladne treba začať s liečbou.
„Žijeme v období historického nadbytku. Spoločný majetok sveta nebol nikdy väčší… Zároveň sa svet okolo nás cíti čoraz horšie. Ľady sa topia. Hmyz zomiera. Lesy sú pustošené a ekosystémy kolabujú. Presne ako veľa ľudí okolo nás,“ pripomína Malena Ernmanová. Malena Ernmanová sa vzdala svojho života celebrity. Prestala lietať lietadlom a začala hovoriť o tých, ktorí už nevládzu držať krok. O vyhorených ľuďoch na vyhorenej planéte. O bezodnom žiali všetkých, ktorých spoločnosť vylúčila. „Svet je ako kolotoč krútiaci sa v čoraz väčšom tempe. Dosiahneme kritický bod, keď už si viac nebudeme môcť zakrývať oči pred všetkými, ktorí vypadávajú za jazdy?“ pýta sa Malena Ernmanová.
Greta provokuje
Greta vyviedla z miery aj mnoho rešpektovaných ľudí. Nestačia jej tvrdenia, že všetko sa musí zmeniť. Má ešte aj autizmus. A dokonca má odvahu vychvaľovať sa tým. A to sa vymyká šablónam. Je to nezlučiteľné s pohŕdaním slabosťou. Nekompatibilné s nepísaným manifestom súťaživej spoločnosti, kde vždy vyhráva silnejší, píše autorka a Gretina mama. Samozrejme, Greta provokuje aj mnoho bežných ľudí, ktorí ju odmietajú a neveria, že by aktivity takého rozsahu, aké spustila, mohli byť z jej vlastnej hlavy.
Kto sa však dočíta, že Švédsko patrí medzi desať krajín, ktoré zanechávajú najväčšiu uhlíkovú stopu, pochopí, prečo najznámejšia aktivistka pochádza práve zo Švédska.
V knihe nechýbajú kapitoly venované klimatickým otázkam, stretnutiam s vedcami ani počiatky Gretinho školského štrajku, keď reakcie siahali od podpory až po výsmech a nenávisť.
V lete 2017 vedci dali ľudstvu tri roky na obrátenie emisnej krivky prudko nadol. Inak spustíme špirálu klimatických katastrof, ktoré už nebude možné zastaviť ani zvrátiť. Preto Greta neustále hovorí, že sme v horiacom dome a musíme konať okamžite. Spochybňuje, že nás zachráni triedenie odpadu, slnečné kolektory či vegánstvo. Najbohatších „horných desaťtisíc“ je totiž zodpovedných za polovicu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré ohrozujú atmosféru a život dnešných detí.
