Foto: Lindeni
Nevesta spoznáva svoju svokru, švagrov, švagriné, synovcov, netere, prarodičov. Obyčajne je to dosť náročné, lebo v každej rodine majú iné zvyky, iné rituály, iný jedálny lístok a iné reči. Zvykať si na nových príbuzných znamená najmä prispôsobovať sa, nevyrývať. Práve takúto situáciu opisuje Aurélie Volognes v knihe Naše milované nevesty (vydalo Lindeni).
Je o početnej rodine, ktorá sa ešte rozrastá. Ako autorka v doslove priznáva, knihu písala tehotná a z textu cítiť dobrú náladu. Text vyznieva veselo, hoci rodinné vzťahy ani v tejto knihe nie sú vždy ideálne. Hádky, krízy, napätia, rozpory, nedorozumenia, aj veľké krízy a drámy ale do rodinného života patria. Sú užitočné, ak spoločným menovateľom diania je láska.
Asi k takému poznaniu prichádza aj Aurélie Volognes, ktorá je v posledných rokoch najčítanejšou francúzskou autorkou. Jej knihy sa hojne prekladajú a predáva milióny výtlačkov. Ide, samozrejme, o ľahší žáner, ale zaujme aj náročnejších čitateľov. Kniha je vtipná, bude sa dobre čítať niekde pri vode alebo v záhrade.
V takom prostredí sa odohráva aj príbeh rodiny Guenecovcov, ktorí majú veľký dom v Bretónsku. Stretávajú sa v ňom rodičia, stará mama a traja synovia s partnerkami. Patria k tomu dve vnúčatá a dve tehotenstvá. Autorka píše o rodine, kde sa všetci stretávajú cez sviatky alebo cez prázdniny. Vtedy je v dome veselo, ale je aj veľa podnetov na to, aby sa všetci povadili. Niektorá nevesta nie je spokojná s jedlom, iná privedie psa najdúcha, na ktorého má domáci pán alergiu. Ďalšia veľa fajčí, a to je len zlomok spúšťačov nedorozumení. Svokor sa môže predsa napáliť, keď si nevesta sadne do „jeho“ kresla, alebo mu vylúšti na voľné chvíle pripravené krížovky.
Svokra Martina sa zasa nevestami inšpiruje. Chcela by si osvojiť niečo z ich suverénneho správania. S manželom sú tesne pred dôchodkom a na programe je otázka, ako budú ďalej žiť. Ona by chcela cestovať, meniť bývanie, chodiť do divadla, na výstavy a manžel už len radšej v tom kresle. No život sám zamieša karty. Prinúti členov rodiny, aby sa v dramatickej chvíli zjednotili (drámu spôsobí lístok rukoly!) a odmenou im je život, ktorý nastane potom: hrany sú obrúsené, všetci sa majú z čoho tešiť, lebo začali žiť vo väčšom súlade. Lepšie sa spoznali a zistili, že sú všetci vlastne úžasní. Samozrejme, situácie, ktoré predtým prežili – autorka poskytne čitateľovi najmä veľa živých dialógov – ich poučili a zmenili.
Kniha sa naozaj dobre číta, obsahuje zmienky o jedlách, vínach, o zariadení bytu, o rituáloch, o záhrade a bretónskej krajine. Čitateľom potečú slinky, nadýchajú sa dobrého vzduchu a dozvedia sa všeličo o mladých i starších Francúzoch. Ako si žijú pri rodinných kozuboch.
